Špenát (Spinacia oleraceae) je dvojdomá rastlina, ktorá tvorí jedlú ružicu dužinatých listov. V závislosti od odrody môžu mať listy špenátu trojuholníkový alebo oválny tvar a list môže byť hladký alebo zvrásnený. Zaujímavou odrodou je špenát s červenými stopkami a žilnatinou (Bordeaux F1). Povrch listov je lesklý u všetkých odrôd. Vzhľadom na krátke vegetačné obdobie sa špenát pestuje ako medziplodina alebo ako predplodina.
Obsah:
Najlepšie miesto pre špenát je pokojné, teplé, mierne zatienené miesto a pôda je ťažšia, úrodná, pomerne vlhká, s pH podobným neutrálnemu. Špenát dobre rastie v prvom alebo druhom roku po hnoji.
Špenát je rastlina krátkeho dňa, preto pamätajte, že vysoké teploty, dlhé dni a malé množstvo zrážok zhoršujú jeho kvalitu a spôsobujú predčasné vyraďovanie výhonkov semien. V lete preto špenát nepestujeme. Optimálna teplota pre rast rastlín je 15-18oC a sadenice znesú pokles teploty až -6oC. Z tohto dôvodu môžeme špenát pestovať skoro na jar, neskoro na jeseň a dokonca aj v zime.
Vzhľadom na krátke vegetačné obdobie je možné špenát siať skoro na jar. Je to dobrá predplodina pre uhorky, paradajky, cuketu a čínsku kapustu. Ako následná plodina sa cíti dobre v polohách po skorých zemiakoch, kapuste, mrkve, hrachu a fazuli.
Priaznivou štvrťou pre špenát sú fazuľa, kapusta, paštrnák, paradajky, pór, repa, reďkovka, zeler, cuketa, rebarbora, harmanček, jahody, tymián, saturejka a mäta.
Semená špenátu je možné siať prakticky po celý rok, berúc do úvahy dátum zberu: na letný zber (začiatkom apríla), na jesenný zber (začiatkom augusta) a na zimu ( august / september). Špenát môžeme vysievať pod pokrievku už v marci. Semená sa vysievajú do hĺbky asi 2 cm, pomerne husto, do riadkov každých 20-30 cm. Asi po 2 týždňoch by semená mali vyklíčiť.
Najobľúbenejší je jesenný termín sejby, aby sme si v zime užili čerstvé listy. Pri zimnom pestovaní špenátu, keď je sľubná zima bez snehu, je dobré rastliny prikryť napríklad agrotextíliou, ktorá ich ochráni pred vysušením studeným vetrom a spálením od slnka. Medzi dobre zimujúce odrody patria okrem iného Zimný gigant, Greta F1 alebo Monnopa.
Špenát nie je obzvlášť náročný. Polievanie, odstraňovanie buriny a kyprenie pôdy je v podstate všetko, čo musíte urobiť, aby bola zdravá. Vzhľadom na to, že kultivácia pôdy na siatie špenátu by mala byť opatrná a pôda úrodná, nie je potrebné dopĺňať rastliny vrchným obväzom. V prípade potreby je však najlepšie ich kŕmiť prírodnými prípravkami, ako je biohumus, hnojovica alebo rastlinné výťažky. Minerálne hnojenie používame len vtedy, keď je potrebné doplniť nedostatky v pôde.
Nielen majitelia záhrad si môžu pochutnať na čerstvom špenáte po celý rok. Stačí mierne zatienený parapet alebo balkón, črepník s úrodnou pôdou a je to hotové! Semená môžeme vysievať pravidelne, každé 2 týždne, aby sme mali stále čerstvé listy. Zaujímavou alternatívou k tradičným odrodám sú takzvané baby listy, teda odrody určené na zber v štádiu mladých listov. Nielenže sa dajú zbierať oveľa rýchlejšie, ale obsahujú aj viac živín ako tradičné odrody. Najzaujímavejšie baby listy prispôsobené na pestovanie v našich klimatických podmienkach sú tieto odrody: PV 1449 F1, Maya F1, Kyowa F1, Yuma F1 a Inca F1. Špenát v kvetináči nevyžaduje viac pozornosti ako iné rastliny. Stačí ju pravidelne zalievať a prihnojovať
Pravidelne môžeme zbierať mladé listy, prípadne odstrihnúť celé ružice po cca 6-8 týždňoch od zasiatia. Dôležitý je okamih zberu - nevyhnutne pred kvitnutím. Ak čo i len trochu odložíme, listy zhorknú a nebudú vhodné na konzumáciu.