Počas roka sa na pozemku nazbiera množstvo rastlinného odpadu, ktorý môžeme úspešne zaradiť dokompostVďaka kompostovaniu sa vyhneme vyhadzovaniu či spaľovaniu rastlinných zvyškov a takmer zadarmo získame veľmi cenné hnojivo obohacujúce pôdu organickou hmotou. Pozriako kompostovaťa aký záhradný odpad je vhodný na kompostovanie, aký je rozdielkompostovanie na hromadeodkompostovanie v a kompostérkeď je známe, že kompost je vyzretý a pripravený, a čo jevyužitie kompostuv záhrade.
Kompost je bohatým zdrojom organických látok a zároveň najlacnejším materiálom na hnojenie pôdy, pretože si ho môžeme sami získať z rastlinných zvyškov.
Čo je kompost?
Kompost , ktorý používame v našich záhradách, je organické hnojivo vyrobené prevažne z rastlinného odpadu. Vzniká v dôsledku aeróbneho rozkladu rastlinných zvyškov mikroorganizmami, t.j. v procese kompostovania v kompostovniach alebo kompostéroch. Kompost používaný v záhrade obohacuje pôdu o humus, robí pôdu vzdušnou a kyprú. Je bohatým zdrojom organických látok a zároveň najlacnejším materiálom na hnojenie pôdy. Na rozdiel od minerálnych hnojív a hnoja nepredstavuje kompost riziko prehnojenia ani znečistenia životného prostredia. Použitie kompostu sa odporúča v amatérskych plodinách na parcelách, v domácich záhradách a v ekologických plodinách.
Spôsoby kompostovania alebo ako vyrobiť kompost
Pri rozhodovaní o výrobe vlastného kompostu na pozemku máme na výber dva základné spôsoby:
1) kompostovanie na kope,
2) kompostovanie v kompostéri.
Kompostovanie na hromadeje o niečo jednoduchšie a nenúti nás stavať ani kupovať kompostér, vďaka čomu navyše znižujeme náklady spojené so získavaním hnojivého materiálu.
Na druhej strane získaniekompostu z kopytrvá pomerne dlho (zvyčajne okolo 1,5 roka) a samotná kopa nevyzerá esteticky, najmä v malá domáca záhrada. Preto sa oplatí vyrobiť si drevený kompostér svojpomocne alebo kúpiť hotovú kompostovaciu nádobu z plastu
Výhodou kompostérovje väčšia estetika, udržiavanie kompostu v usporiadaná forma a ochrana pred vetrom a vysychaním slnečnými lúčmi. Takzvaný termokompostéry.Najčastejšie z plastu zabezpečujú tepelnú izoláciu kompostu získaného cez hrubé steny, pričom prístup vzduchu k halde je možný cez systém vzduchových štrbín alebo otvorov. Použitie termokompostéra môže skrátiť čas výroby kompostu až o 70 %.
Kompostovanie na hromade
Založenie hromady kompostumôže v zásade prebiehať od jari do jesene, akonáhle je teplota kladná. Hranol postavíte tak, že si vyberiete miesto chránené pred vetrom a tienené.
Čo sa dá kompostovať?
Materiály, ktoré môžeme použiť sú: zdravé rastlinné zvyšky, burinu bez semien, lístia a dreveného popola. Využiť môžeme aj zvyšky jedla z domova (šupky z ovocia a zeleniny, čajové lístky). Tiež je dobré pridať do kopy nejakýkompostz minulého roka, ktorý bude pôsobiť ako aktivátor. Je možné vyrobiť aj homogénny kompost, napr.zo samotných listov, ale čím rôznorodejší materiál použijeme, tým cennejší bude kompost.
Pamätajte!Aby bol kompost čo najhodnotnejší, asi 70 až 80 % jeho zložiek by mal tvoriť organický odpad, asi 10 až 20 % zmesi sa plní s organickými a minerálnymi hnojivami a zvyšných pár až 10 % by mala tvoriť pôda.
Bez ohľadu na to, či budemekompostovať na kopealebo v kompostéri, mali by sme uplatňovať rovnaké princípy formovania jednotlivých vrstiev materiálu určeného na kompostovanie.
Ako položiť vrstvy kompostu?V prvej fáze položte na dno 20 cm vrstvu polámaných konárov a vetvičiek, z ktorých najhrubšie sú umiestnené na dne - ide o takzvanú drenážnu vrstvu. Potom vytvoríme vrstvu, ktorá absorbuje minerály vyplavené vodou z vrchných vrstiev haldy – tu použijeme rašelinu, záhradnú zeminu, slamu alebo čiastočne rozložený minuloročný kompost.Potom dáme ďalšie vrstvy hmoty, ktoré preložíme záhradnou zeminou alebo nadrobno podrvenou hlinou. Výška hranola by nemala presiahnuť 1,5 metra. Haldu zasypte zeminou alebo rašelinou a vytvorte na nej priehlbinu, vďaka ktorej dažďová voda prenikne do haldy.
Kompostovanie na hromade
Chyby pri kompostovaní!
Pri rozhodovaní o výrobe kompostu na použitie vo vlastnej záhrade by ste sa mali vyvarovať niekoľkých chýb, ako napríklad:
- pridávanie zvyškov rastlín do kompostu, ktoré boli napadnuté chorobami (môžu byť zdrojom infekcie v nasledujúcich rokoch),
- pridávanie zlúčenín vápnika (vápnik urýchľuje rozklad organickej hmoty, ale bohužiaľ ju zbavuje aj tak potrebného dusíka),
- umiestnenie kompostu do jám alebo betónových nádrží (obmedzenie prístupu vzduchu sa neodporúča),
- pridávanie materiálu, ktorý je nedostatočne rozdrobený a príliš hrubé naskladanie (čo tiež obmedzuje prístup vzduchu).
Ak sa týmto chybám vyvarujeme, proces prípravy kompostu bude prebiehať efektívnejšie, kompost nebude vydávať nepríjemný zápach a získané organické hnojivo bude hodnotnejšie.
Zrenie kompostu
Aby v komposte prebehli správne rozkladné procesy (vtedy hovoríme, že kompost dozrieva), je potrebnéspracovať kompostoviskopribližne každé 2 mesiace. Spracovanie spočíva v premiestňovaní vrstiev kompostu (t.j. jednoduché prekopávanie tak, že vrchné vrstvy sú na dne a spodné na vrchu kopy), vďaka čomu vytvárame priaznivé podmienky pre rozvoj mikroorganizmov urýchľujúcich kompost.
Ako urýchliť kompostovaniePre urýchlenie procesov rozkladu a skrátenie času potrebného na získanie plnohodnotného kompostu môžeme aj namáčať nahromadiť roztokom vyzretého kompostu (rozloženého vo vode s malým množstvom dusíkatého hnojiva), zaviesť do hromady biodynamické prípravky z bylín ako je rebríček, harmanček, žihľava, púpava, valeriána alebo jednoducho vhodiť dážďovky nazbierané na pozemku do hromada.Ďalším jednoduchým spôsobom je hodiť listy kostihoja do kompostu. Najnáročnejší môžu využiť špeciálne biopreparáty na zlepšenie vlastností kompostu a urýchlenie jeho rozkladu, ako je napríklad Active Composter by Target
Čo robiť, keď kompost zapácha?
Pri spracovaní kompostu stojí za to venovať pozornosť zápachu, ktorý vychádza. Ak vychádza zápach čpavku, znamená to, že kompost obsahuje priveľa dusíka, ak vychádza zápach zhnitých vajec – mali by sme zabezpečiť lepšie prevzdušnenie kompostového materiálu. Mali by sme dbať aj na to, aby bola kompostová kopa neustále vlhká – ak vzorku odoberieme do dlane, po jej stlačení by vám medzi prstami mali ostať kvapky vody, voda by však nemala nadmerne vytekať
Ak kompostér nemáme, kopu na zimné obdobie prikryjeme izolačným materiálom. Je to dôležité, pretože pri rozklade stúpa teplota kopy, čo urýchľuje rozklad organickej hmoty a umožňuje ničenie semien burín a niektorých patogénov.Aby sa dosiahla požadovaná teplota, objem hromady by nemal byť menší ako 1 m³, najlepšie 2 m³. Preto zakrytie hromady na zimu umožňuje udržiavať priaznivejšiu teplotu pre rozkladné procesy aj v tomto období
Kompostovanie v kompostéri
Ako už bolo spomenuté, napriek zvýšenému pracovnému zaťaženiu prináša kompostér značné výhody. Aby kompostér plnil svoju úlohu, mal by umožňovať dobré vetranie vrstiev kompostovej hmoty, odvod prebytočnej vlhkosti, ľahké navlhčenie materiálu a prístup k materiálu na spracovanie (možnosť otvorenia a rozloženia nádoby) .Plastové kompostéry , ktoré môžeme kúpiť v obchodoch, umožňujú dobrú izoláciu kompostového materiálu, vďaka čomu je možná aj činnosť baktérií rozkladajúcich kompost počas chladného počasia, čo výrazne urýchľuje čas kompostovania. V súčasnosti je na trhu veľký výber plastových kompostérov, ktoré vyzerajú celkom esteticky, ľahko sa inštalujú a pre najnáročnejších nadšencov ekozáhradkárstva - sú vyrobené zo 100% recyklovateľných materiálov.
Tradičný drevený kompostér v záhradke. Kompostér by mal byť umiestnený na chránenom a tienenom mieste.
Ak sa nám však plastový kompostér zdá príliš drahý alebo si myslíme, že na pozemku pôsobí neprirodzene, vieme si vyrobiť debničku z drevených prvkov svojpomocne
Ako si sami postaviť kompostér?Jednoduchý kompostér sa dá vyrobiť z tyčí hrubých približne 7 cm. Palice by mali byť odkôrnené a impregnované. Najprv vykopte štyri rohové kusy do zeme a potom striedajte vodorovné trámy, keď sa priestor zaplní. Preto na stavbu takéhoto kompostéra nepoužívame nič iné ako drevo a je kompletne rozoberateľný, čo umožňuje jednoduché spracovanie kompostu. Žiaľ, po spracovaní kompostéra musíme kompostér prestavať
Ak chceme zhotoviť trvalejšiu konštrukciu, napríklad z klincov pribitých dosiek, nezabudnite ponechať možnosť rozloženia alebo aspoň otvorenia krytu a jedného bočných stien kompostéra za účelom prerobenia hromady.
Proceszrenie kompostuzvyčajne trvá približne 18 mesiacov. Ak však zabezpečíme dobré podmienky pre rozklad hmoty a aplikujeme ošetrenia urýchľujúce rozklad, hnojivý materiál môže byť hotový po 9 mesiacoch alebo aj rýchlejšie (v plastovom kompostéri možno po pridaní urýchľovačov kompostovania získať vyzretý kompost aj po 2. mesiace).Zrelý kompostsa vyznačuje tmavohnedou farbou, jednotnou štruktúrou (nie sú viditeľné úlomky rastlín) a príjemnou vôňou čerstvej zeminy. Dážďovky z kompostu už takýto kompost opustili a už splnili svoju zvlhčujúcu úlohu.
Použitie kompostu
Kompost sa používa na hnojenie záhradných rastlín, ako zeleniny, ovocných stromov a kríkov, tak aj okrasných rastlín, ako aj na mulčovanie pôdy pod rastlinami. Môže sa použiť ako komponent substrátu pre zeleninové plodiny, ako aj pre záhonové a črepníkové kvety.
Kompost je najlepšie aplikovaťna jeseň. Ak je úplne zrelý, zaryjte ho do pôdy do hĺbky asi 30 cm. Na druhej strane, ak kompost ešte nie je úplne vyzretý, necháme ho na zimu na povrchu pôdy a zaryjeme až na jar.Úplne zrelý kompostmožno bez obáv použiť aj na jar
Pamätajte, že bežnýkompostzachováva úrodnú humusovú vrstvu pôda , čo je neoceniteľný humus.
