V auguste môžeme (a mali by sme) vysievať medziplodiny, pričom jedným z cieľov je aj predchádzať javu zvanému únava pôdy. Najlepšie je použiť tzv fytosanitárne rastliny. Vďaka svojim koreňovým sekrétom priaznivo zlepšujú stav pôdneho prostredia.Ovplyvňujú vývoj biologického života v pôde, čo následne znižuje príčinu chorôb rastlín a škodcov.
Horčičné semeno a najmä odrody hubiace háďatká (napr. 'Metex' alebo 'Bardena') menia pohlavné zloženie populácie háďatiek - škodcov rastlín, čo obmedzuje ich počet. Podobne funguje lucerna, raž a zabudnutá, bohužiaľ, esparceta.
Kutilmi a záhradkármi podceňovaný ovos je vysoko cenená fytosanitárna rastlina.Prelomí tzv zárodočnú líniu patogénov a vďaka svojim širokým listom obmedzuje rast burín. Pestovanie fytosanitárnych rastlín má pozitívny vplyv na úrodnosť pôdy. Normy pre siatie fytosanitárnych rastlín v medziplodinách sú: raž (18 g semien / m²), ovos (15-20 g semien / m²), vlčí bôb (20 g semien / m²), vika (15-20 g semien / m²) , biela ďatelina (1-3 g semien / m²), bôb konský (15-20 g semien / m²) a horčica (2-3 g semien / m²).
Fytosanitárne rastliny možno pestovať v zmesiach, čím sa ich účinok ešte zvýši, napr. ovos so seradellou (pomer 3:1) alebo raž a ďatelina (pomer 4:1).Na pôdach s príznakmi únavy alebo na miestach, ktoré sa dlho neobrábali (napr. opustené pozemky, zanedbané záhrady), by sa fytosanitárne rastliny mali pestovať jeden až dva roky pred vypestovaním plánovanej rastliny.
Pri výbere fytosanitárnych rastlín nezavádzajte druhy, ktoré súvisia s rastlinami plánovanými na pestovanie, pretože to povedie k únave pôdy. Fytosanitárne rastliny môžu byť vykopané na jeseň alebo ponechané na záhonoch až do jari
