Čerešne sú jedným z najchutnejších a najžiadanejších plodov leta. Verí sa, že najskoršie a najlepšie odrody pochádzajú z Francúzska.Tam boli kvality týchto mäsitých, šťavnatých plodov známe už pred 400 rokmi.Ľudovít XIV. bol veľkým milovníkom čerešní, vďaka pestovanie a šľachtenie týchto kôstkovín nabralo značnú dynamiku.
Odroda 'Königin Hortense' pochádza z napoleonských čias, lahodne aromatický kríženec čerešní a čerešní. Žiaľ, pre silný rast a plody citlivé na dážď sa odporúča na pestovanie len tým najvytrvalejším znalcom a zberateľom.
Našťastie existuje množstvo nových, chutných, oveľa menších odrôd vhodných aj na pestovanie v malých záhradkách.Vrúbľovaním starostlivo vybraných odrôd na pomaly rastúci podpník (napr. ako 'Colt') dokáže získať stromy s úhľadným vretenovitým tvarom a obmedzeným rozsahom koruny.
Odrody záhradných čerešní
Pri výbere záhradnej odrody sa riaďme nielen jej nárokmi na prostredie, ale aj dátumom úrody. Na rozdiel od hrušiek a jabloní, ktoré sa vo všeobecnosti delia na skoré, stredne skoré a neskoré čerešne, čerešne sa zbierajú v takzvaných týždňoch dozrievania čerešní.
Najskoršie odrody, ako je 'Rivan' (tmavočervené plody, bohato úrodné), dozrievajú v 1. a 2. týždni dozrievania čerešní (v závislosti od počasia trvá od konca mája do začiatku júna).Pre zaujímavosť možno dodať, že plody týchto čerešní, hoci jedia škorce či groše, sa nečervia, pretože dozrievajú ešte pred nakladením vajíčok chrobákom tarantulou.
V 3. a 4. týždni dozrievania čerešní sú ovocné odrody 'Burlat' (veľké, šťavnaté plody) a 'Karesova' (stredne veľké, tmavočervené, šťavnaté plody). V 7. a 8. týždni dozrievania čerešní, teda prakticky na konci sezóny, prinášajú ovocie okrem iných. 'Kordia' (pekne vyzerajúce a chutné ovocie) a 'Regina' (veľké ovocie nie je náchylné na lámanie).
Čerešne sú cudzorodý druh, čo znamená, že na viazanie plodov musia byť prítomné aspoň dve vzájomne sa opeľujúce odrody (opeľovače)Len málo čerešní, napr. ako 'Lapins',' Stella 'a' Karina 'sú samoopelivé, t.j. sebestačné.
Čerešne sú väčšinou samoopelivé, takže rodia aj jednotlivé osamelé stromy. Nie je tomu inak ani v prípade novej odrody 'Safir', ktorej plody sú také sladké a šťavnaté, že sa dajú s chuťou konzumovať čerstvé.
Chutné sú, samozrejme, aj v podobe šťavy alebo kompótu.„Gerema“ je vhodná aj na zaváranie, koláče a jedlá.Zrelé plody čerešní môžu zostať na strome až dva týždne, takže sa dajú zbierať podľa potrebyPo uskladnení v chladničke získame ešte niekoľko dní.
Zdroje zdravia rastlín
Výsadba a prerezávanie čerešní
Čerešne, rovnako ako čerešne, treba po zbere orezať. Termín je priaznivý v tom, že rany sa v lete hoja lepšie ako v iných obdobiach roka, čím sú stromy menej náchylné na choroby.V zime stromy nestrihámeČerešne sú náročné, najlepšie rastú na slnečných a chránených polohách, na úrodnej, vlhkej, nie však mokrej pôde
Stromy sa vysádzajú začiatkom októbra alebo skoro na jar. Ovocie by sa malo spracovať ihneď po zbere. Čerešne sú vhodné na mrazenie, sušenie a kompóty.Ako výskum dokázal, sušené ovocie si zachováva najviac chuti a účinných látok dôležitých pre zdravie (navŕtame a sušíme v teplovzdušnej rúre pri 30-50°C). Pripravené čerešne chutia o nič horšie ako hrozienka a možno ich pridať do koláčov alebo zjesť ako snack.
Čerešňa v kvetináči
Variácia 'Sylvia' vytvára malú, kompaktnú korunu. Plody tejto čerešne sú veľmi veľké, majú červenú, šťavnatú, chutnú dužinu, nie sú náchylné na lámanie. 'Sylvia' je ideálna na pestovanie v nádobách na balkóne alebo terase.
Stromy sa vyznačujú kompaktným tvarom koruny a slabou rastovou silou. Pozor však po zasadení do zeme môže odskočiť a časom narásť až do výšky niekoľkých metrovMini čerešňa sa na rozdiel od jablone musí pravidelne strihať na bočných výhonkoch.
