Z botanického hľadiska lišajníky netvoria samostatnú taxonomickú jednotku, ale sú popisované ako symbióza rias a húb. Každý z týchto organizmov má v tejto súvislosti pridelené úlohy.Huba vytvára vnútorné telo porastu a chráni riasy pred vysychaním a mechanickým poškodenímRiasy zase vytvárajú cukor (v procese fotosyntézy), a tým poskytujú potravu.
Lišajníky nemajú korene, cez ktoré by mohli absorbovať vodu a nie sú nijako chránené pred vyschnutím. Nasávajú vodu ako špongia z dažďa či hmly a neskôr, keď treba, premenia ju na hmlu a prežijú ťažké chvíle v zimnom spánku. Toto je istým spôsobom tajomstvo dlhovekosti lišajníkov, pretože ak si osvoja spomínanú taktiku, môžu prežiť niekoľko desiatok rokov.
Samozrejme, ako môžete ľahko uhádnuť, tempo rastu lišajníkov je veľmi pomalé. Čas však pre nich nehrá žiadnu rolu, o čom svedčí okrem iného napr. skutočnosť, že ide o organizmy, ktoré od primitívnych čias obývajú takmer všetky miesta na Zemi.
Lišajníky sú priekopnícke organizmy, pretože rastú v podmienkach, v ktorých iné organizmy nemajú šancuMožno ich nájsť na stromoch, skalách, betóne. Rastú na starých plotoch a strechách, na prvý pohľad pripomínajú mušľu či dokonca pleseň.
Niekedy zakrytý predmet znetvoria, niekedy skrášlia, je isté, že rastlinám nespôsobia žiadnu škodu. Keďže lišajníky nie sú parazity, nevysávajú vodu ani živiny z hostiteľských rastlínNiektoré druhy lišajníkov uprednostňujú kyslú kôru smreka, brezy alebo jelše, iné zasa zásaditú kôru javorov alebo bazy čiernej.
Lišajníky sú spoľahlivé bioindikátory znečistenia ovzdušia. Sú veľmi citlivé najmä na zlúčeniny síry, t. j. znečisťujúce látky z priemyslu a automobilového priemyslu.Vo vysoko industrializovaných aglomeráciách a centrách miest sa preto tieto organizmy takmer nevyskytujúNaša krajina je obývaná asi 1600 druhmi lišajníkov, z ktorých mnohé sú pod prísnou ochranou.
Ako lišajníky získavajú nové pozemky
Lišajníky tvoria stielky zložené z husto prepletených nití chrániacich riasy. Pod riasou sa nachádza jadro, ktoré je vrstvou voľne zviazaných húb.Na samom spodku lišajníka sú lepkavé chĺpky, ktoré spájajú telo so substrátom.Zaujímavé je, že lišajníky sa môžu rozmnožovať sexuálne a nepohlavne.
Ak sa lišajník rozmnoží nepohlavne, častice lišajníka sú rozptýlené vetrom alebo dažďom. Na tento účel porast vytvára na povrchu špeciálne štruktúry. Ide o isidias, t.j. malé výrastky v tvare kužeľa, ktoré po oddelení môžu vytvoriť nový organizmusa soredia (alias bluffs), t.j. jednotlivé bunky rias prepletené mycéliovými hýfami, vo forme prášku. Nesie ich vietor.
