Pre rušivé symptómy, ako je zmena farby a škvrny na listoch, vädnutie rastlín alebo inhibícia ich rastu, máme zvyčajne podozrenie na plesňové ochorenie alebo škodcu. Často však môže byť dôvodom jednoduchochyby pri hnojení rastlína súvisiacenedostatky makro- a mikroživínPozrite sa, ako ich rozpoznať a ako rastlinám pomôcť v takejto situácii.
Chloróza listov - žltkasté sfarbenie striedky medzi žilkami listov. V tomto prípade sa vyskytuje na mladých listoch, čo môže naznačovať nedostatok železa
Nedostatok makro- alebo mikroprvkovsa môže vyskytnúť aj pri, ako by sa mohlo zdať, pri správnom hnojení rastlín. Príčinou nedostatku môžu byť poveternostné podmienky (napr. pri silných dažďoch sa niektoré živiny odplavujú do hlbších vrstiev pôdy), nesprávne pH pôdy (napr. nadmerné okyslenie znižuje vstrebávanie okrem iného vápnika a horčíka) alebo poškodenie pôdy. koreňový systém rastliny škodcami , pri presádzaní alebo kyprení pôdy. Nedostatky môžu byť tiež dôsledkomnesprávneho pomeru jednotlivých živín alebo prehnojenia niektorou zo zložiekNapríklad nadmerné hnojenie draslíkom sťažuje rastlinám vstrebávanie horčíka.
V prípade nedostatku živín môžeme rastlinám rýchlo pomôcť aplikáciou vhodného minerálneho hnojiva vo forme listového alebo pôdneho hnojenia. Najprv sa však musíme naučiť rozpoznaťaké sú príznaky nedostatku jednotlivých makro- a mikroživín .
Nedostatky makroživín pri hnojení rastlín
Správny pomer makroprvkovobsiahnutých vo vzorci NPK (dusík, fosfor, draslík) je nevyhnutný pre život a rast rastlín. Sú základnými zložkami väčšiny zmesí hnojív pre záhradné rastliny.
Dusíkje dôležitý prvok pre rastliny zodpovedný za ich rast a farbu listov, potrebný hlavne vo fáze rastu. Pri nedostatku dusíka rastliny rastú pomaly, sú oslabené, listy sú svetlejšie a žltnú. Tieto zmeny sfarbenia súvisia s nedostatkom chlorofylu, ktorý sa podieľa na procese fotosyntézy. Častým príznakom nedostatku dusíka je aj predčasné zafarbenie kmeňových pletív. Extrémny nedostatok tohto prvku môže spôsobiť žltohnedé sfarbenie úlomkov listov a na starších častiach rastlín môže žltkastá farba prejsť do ružovkastej alebo fialovej (napr. v najstarších listoch pekinskej a hlávkovej kapusty).
Nedostatok dusíka v pôdemožno doplniť hnojením dusíkatými hnojivami.Podľa potreby sa používa na okyslenie pôdy v záhradesíran amónny(odporúča sa pre acidofilné rastliny ako azalky a rododendrony, väčšina ihličnanov, čučoriedky) alebo neokysľujúca pôda dusičnan vápenatoamónnyPriaznivci prirodzeného hnojenia môžu použiť žihľavovú kašu, ktorá okrem veľkej dávky dusíka dodá rastlinám aj draslík
Nadbytok dusíka môže byť nebezpečný aj pre rastliny , najmä v kombinácii s nedostatkom fosforu, draslíka alebo vody. Rastliny prehnojené dusíkom sú nadmerne objemné, ich listy sú tmavozelené, nadmerný vývin zelených častí prebieha na úkor kvitnutia a rodenia. Nadbytok dusíka v jesennom období sťažuje rastlinám prechod do vegetačného pokoja a vystavuje ich poškodeniu mrazom. Preto sa posledné dusíkaté hnojenie v záhrade odporúča najneskôr v júli. V prípade prehnojenia dusíkom sa používa intenzívna zálievka (pomáha spláchnuť prebytočný dusík do pôdy) a prihnojovanie draselnými a fosforečnými hnojivami.
Fosfor- je ďalší makroelement dôležitý pre život rastlín. Dopyt po tejto zložke stúpa najmä v lete, pretože podmieňuje tvorbu kvetov a plodov. Fosfor je tiež zodpovedný za vývoj koreňového systému. Keď táto živina chýba, rast rastlín sa spomalí, listy, stopky a stonky získajú purpurovofialovú farbu, listy môžu stuhnúť. Kvitnutie, nasadenie plodov a tvorba semien sú tiež slabšie.
Nedostatok fosforu - fialovo-červené sfarbenie listov sa objavuje skôr ako na jeseň. Listy stuhnú, kvitnutie a nasadenie plodov je slabšie
V prípade nedostatku fosforu sa používajú fosforečné hnojivá, ako napríkladsuperfosfátTreba však pamätať na to, že fosfor môže byť napriek jeho prítomnosti v pôde nedostupný napr. rastliny. Ľahko sa totiž vyzráža do menej rozpustných foriem, výrazne sa znižuje jeho biologická dostupnosť v príliš kyslých pôdach, ako aj pri prehnojení dusíkom.V pôde tiež nie je veľmi pohyblivý a musí sa dodávať priamo ku koreňom rastliny. Preto hnojivá na tzv precízne hnojenie fosforom, ako napríkladMicrostar PZ , ktoré sú oveľa účinnejšie ako klasické fosforečné hnojivá
Draslík- v prípade jeho nedostatku je brzdený rast koreňov a výhonkov, vzniká chloróza listov, okraje starších listov hnednú, v extrémnych prípadoch aj rastliny vädnú. Plody rastlín ako uhorka a cuketa sa deformujú a ich chuť sa zhoršuje. Paradajky majú žltkasté tvrdé škvrny, zelenú pätu, zhoršuje sa aj chuť ovocia. Nedostatok draslíka v pôde možno doplniťsíran draselný
Vápnik- jeho nedostatok sa prejavuje deformáciou mladých listov, odumieraním rastových špičiek a pukov. V jednotlivých plodinách spôsobuje charakteristické príznaky. Na paradajkách a paprike môže byť prítomná suchá hniloba ovocia.Je to bežné vysvetlenie, prečo paprika hnije na kríkoch, zvyčajne mylne považovaná za napadnutie hubovou chorobou. Nedostatok vápnika je tiež častou príčinou kučeravenia listov paradajok. Pri čínskej kapuste a šaláte možno pozorovať hnednutie okrajov listov kučeraviacich sa hlávke, kým u ružičkového kelu dochádza k vnútornému hnednutiu listov. V sadoch môže nedostatok vápnika spôsobiť horkú škvrnitosť jabĺk a v hruškách lucerna. Čerešne sú zase náchylnejšie na praskanie.
" Ako doplniť nedostatok vápnika v pôde?V tejto téme je veľa podhodnotení. Pojmy hnojív na vápnenie pôdy na odkyslenie pôdy a hnojív na zabezpečenie vápnika dostupného pre rastliny sú zamieňané. Hnojivá na vápnenie, ľudovo záhradné vápno, obsahujú zlúčeniny vápnika, ktoré sú zle rozpustné vo vode. Zvyčajne je to oxid vápenatý alebo uhličitan vápenatý. Vápnik v nich obsiahnutý je pre rastliny prakticky nedostupný a ich účelom je len odkysliť pôdu.Ak chceme doplniť nedostatok vápnika v rastlinách, použite napr.dusičnan vápenatý "
Horčík- jeho nedostatok spôsobuje vädnutie a chlorózu listov. Charakteristickým príznakom nedostatku horčíka je žltkastá farba striedky medzi žilkami listov. Pri ihličnatých stromoch a kríkoch sa nedostatok horčíka prejavuje najskôr zosvetľovaním, potom žltnutím a hnednutím najmladších porastov ihličnanov. Najlepšie je to vidieť na tujách, pretože sú obzvlášť citlivé na nedostatok horčíka. Často aj na smrekoch či kosodrevine. Oplatí sa vedieť, že netreba používať špeciálnu hnojivú zmes proti hnednutiu ihličia (hnojivá tohto typu sú momentálne senzáciou a sú, žiaľ, dosť drahé). Stačí použiťsíran horečnatý
Nedostatky mikroživín pri hnojení rastlín
Rozoberali sme jednotlivé makroživiny potrebné pre život rastlín. Rovnako viditeľné príznaky zlyhania rastlín sa však môžu objaviť aj v neprítomnosti mikroživín, ako je železo, bór, molybdén, mangán alebo meď.
Železo- nedostatok tejto mikroživiny spôsobuje poruchy fotosyntézy, čo sa prejavuje tvorbou chlorózy medzi žilkami na mladých listoch. Ľahko zameniteľné s nedostatkom horčíka. V čom je rozdiel? Pri nedostatku železa sa chloróza vyskytuje hlavne na mladých listoch a pri nedostatku horčíka na starších listoch.
Bor- v jeho neprítomnosti okraje mladých listov zožltnú a vysušia. Hnednutie ruží sa vyskytuje u karfiolu a brokolice. Na druhej strane, pri pestovaní repy môže byť nedostatok bóru príčinou plesne srdcových listov a suchej hniloby koreňov.
Molybdén- jeho nedostatok môže spôsobiť aj chlorózu mladých listov. U karfiolu a brokolice môžeme v dôsledku nedostatku tejto mikroživiny pozorovať šľahnutie listov a postupné rozhadzovanie drobných ružičiek
Mangán- jeho nedostatok je ďalšou príčinou chlorózy, v dôsledku ktorej pozorujeme medzi žilnatinou žltnutie listov a mramorovanie
Meď- jej nedostatok sa prejavuje deformáciou najmladších listov a vädnutím ich špičiek. Často sa vyskytujú aj poruchy v sade kvetov a plodov.
Na doplneniemikroprvkov v amatérskych plodináchsa zvyčajne používajú hotové hnojivové zmesi, ktoré sú okrem obsahu makroprvkov obohatené aj o mikroprvky. Ak rastlina vykazuje nedostatky mikroživín, znamená to veľmi veľký nedostatok danej mikroživiny. Vtedy sa dá v mnohých prípadoch dosiahnuť rýchla záchrana prihnojovaním na list koncentrovanými tekutými hnojivami alebo tzv.
Veľmi dobrým riešením je aj pravidelné používanie čadičovej múkyIde o minerálne hnojivo prírodného pôvodu (z mletej vulkanickej horniny), pri ktorom nehrozí nad -hnojenie (minerály z múky sa uvoľňujú veľmi pomaly a len pri ich nedostatku v pôde). Čadičová múkazároveň poskytuje rastlinám bohatú sadu mikroživín , ako sú: železo, zinok, mangán, meď, zinok, molybdén, bór a selén.Je tiež zdrojom fosforu, draslíka, horčíka a veľmi veľkého množstva oxidu kremičitého. Posledná zložka posilňuje rastliny, robí stonky tvrdšími a robí ich odolnými voči chorobám
Keďže čadičová múka neobsahuje dusík, je ideálna ako jesenné hnojivo. Ak sme teda počas vegetačného obdobiazaznamenali na rastlinách nedostatky živín , ale nevieme určiť, ktorá konkrétna zložka chýba,poďme použiť čadičovú múku na jeseňJe ideálny pre všetky zeleninové a ovocné plodiny, ako aj pre väčšinu okrasných rastlín.
