Jar začala. Skôr ako začneme s kropením hnojivami, oplatí sa skontrolovať stav pôdy v našej záhrade. Zlepšením stavu pôdy môžeme našim rastlinám uľahčiť život a prinútiť ich využívať dodané minerály pre ešte lepší rast a vývoj.
Bohužiaľ, stav pôdy v Poľsku sa systematicky zhoršuje. Úrodnosť pôdy klesá z niekoľkých dôvodov, napr kvôli nedostatku striedania plodín (nepretržité pestovanie tých istých rastlín na rovnakom mieste), nedostatku organického hnojenia a tiež kvôli používaniu chemikálií. Tento problém sa týka nielen poľnohospodárskych plôch, ale aj rodinných domov a záhrad.Preto stojí za to pozrieť sa na faktory ovplyvňujúce úrodnosť pôdy, pretože tie určujú silu rastu a zdravie našich rastlín, ako aj efektivitu hnojenia.
Rozdiel medzi jahodami pestovanými v unavenej pôde a hnojenými humínovými kyselinami
Faktory určujúce úrodnosť pôdy
Môžeme uviesť 3 faktory, ktoré určujú úrodnosť pôdy a ovplyvňujú účinnosť hnojenia a v dôsledku toho aj získané výnosy. Sú to: pH pôdy, obsah humusu a štruktúra pôdy. Nízka hladina pH, nedostatok humusu a zlý pomer vody a vzduchu vedú k blokovaniu dostupnosti mnohých živín.
Pôdna reakcia
pH pôdy má významný vplyv na dostupnosť živín, vývoj koreňového systému a rast rastlín. Na kyslých pôdach sa veľmi rýchlo zvyšuje koncentrácia ľahko dostupného mangánu a hliníka, ktoré sú vo veľkom množstve toxické pre rastliny a znižujú kvalitu úrody. Nezabúdajme však aj na to, že existujú rastliny, ktoré sú viac či menej acidofilné. Približné požiadavky na zariadenie sú popísané v tabuľke nižšie.
Ako testovať pH pôdy
Najjednoduchší spôsob, ako to urobiť, je použiť meradlo kyseliny Hellig. Na tanier s odmerkou dáme malú vzorku zeminy a následne zmiešame s Helligovou tekutinou. Po chvíli vzorka zmení farbu, čo bude indikovať jej reakciu.
Ako regulovať pH pôdy
Väčšina pôd v Poľsku je okyslená alebo menej. Preto je vápnenie pôdy veľmi dôležitým agrotechnickým postupom. Zlepšuje fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy, dostupnosť živín a štruktúru pôdy. Dodaním vápna neutralizujeme pH príliš kyslej pôdy. Najlepší termín na vápnenie je jeseňV prípade pôdy s príliš zásaditým pH sa okyslenie pôdy vykonáva pomocou rašeliny s nízkym pH alebo minerálnym hnojivom ako napr.síran amónny.
Obsah humusu
Obsah humusu v pôde je jedným z najdôležitejších faktorov určujúcich jej úrodnosť a ovplyvňujúci rast rastlín, úrodu a jej kvalitu. Humus ovplyvňuje fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti pôdy, určuje jej štruktúru ako aj sorpčné a pufrovacie vlastnosti. Veľmi dôležitý je aj priamy stimulačný účinok na vývoj rastlín
Pôdny humus je veľmi zložitá zlúčenina, pozostáva z mnohých frakcií rôznych farieb, rozpustnosti vo vode a ľahkosti mineralizácie. Hlavnou zložkou humusu sú huminové kyseliny. Tvorba a rozklad humusu je nepretržitý, ale pomalý procesHumus ako prirodzené spojivo spôsobuje, že častice pôdy sa zlepia do väčších a odolnejších pôdnych agregátov. Vďaka tomu pôda získava odolnú hrudkovitú štruktúru, ktorá je základom úrodnosti.
Ako fungujú huminové kyseliny?
Huminové kyseliny pozitívne ovplyvňujú úrodnosť pôdy a rast rastlín vďaka vysokej katexovej sorpcii, obsahu kyslíka a vysokej vodnej kapacite. Existuje dlhý zoznam ich výhod:
- Zvýšiť vodnú kapacitu ľahkých pôd (a v dôsledku toho znížiť riziko sucha),
- Zvýšiť dostupnosť živín (znížiť ich vyplavovanie a udržať ich v koreňovej zóne),
- Stimulujú vývoj koreňového systému,
- Stimulujú vývoj prospešných mikroorganizmov (napr. Azotobacter, Nitrosomonas).
Diagram nižšie ilustruje účinok humínových kyselín.
Nedostatok humínových kyselín spôsobuje odplavovanie vody a minerálov do pôdy
Ako hnojiť humínovými kyselinami?
"Hnojenie humínovými kyselinami je kľúčovým ošetrením pri udržiavaní dobrého stavu pôdy v záhrade. Na výber máme z niekoľkých zdrojov humínových kyselín
Základné hnojenie kompostom a maštaľným hnojom. Obsah humínových kyselín v nich však nie je príliš vysoký a navyše dochádza k rýchlemu procesu mineralizácie, ktorý spôsobí mineralizáciu organických látok skôr, ako sa dostanú do pôdy.
Najúčinnejším zdrojom humínových kyselín sú organicko-minerálne hnojivá na báze leonarditov. Je to minerál, ktorý je prechodnou formou medzi rašelinou a lignitom. Náleziská leonarditu sú výsledkom desiatok miliónov rokov humifikácie organickej hmoty. Jeho používaním dodávame pôde bioaktívne humínové kyseliny, ktoré v pôde začnú veľmi rýchlo pôsobiťPríkladom hnojiva na báze leonarditov je Rosahumus. Jeden kilogram Rosahumusu obsahuje toľko humínových kyselín ako 30 ton hnoja. Toto hnojivo sa dobre rozpúšťa vo vode a používa sa pri zalievaní alebo postreku pôdy. "
Štruktúra pôdy
Tretím faktorom ovplyvňujúcim úrodnosť pôdy je jej štruktúra. Problémy, s ktorými sa bežne stretávame na pozemkoch a záhradách, sú príliš piesčitá alebo príliš hlinitá pôda. Efektívnym riešením oboch problémov je prísun humínových kyselín, ktoré produkujú humus vytvárajúci hrudkovitú štruktúru pôdy.
Obrázok vpravo ukazuje, ako abnormálna štruktúra bráni rastu rastlín.
Vplyv na piesčité pôdy
" Nedostatok humínových kyselín v piesočnatej pôde má za následok zlé zadržiavanie vody a minerálov - stekajú do pôdy, a preto sú mimo dosahu koreňov rastlín. Používaním hnojív, ako je Rosahumus, poskytujeme aktívne humínové kyseliny, vďaka ktorým je štruktúra pôdy lepkavejšia a zachovávajú si cennejšie zložky. Takto navlhčená a vyživená pôda je oveľa lepším prostredím pre rastliny. "
Vplyv na ílovité pôdy
Ílovitá pôda je zvyčajne kompaktná a tvrdá - neprenikne do nej vzduch, voda ani minerály. V takejto pôde sú rastliny zbavené nielen živín, ale aj priestoru pre rast. S podobným problémom sa často stretávame v oblastiach po stavbe domu, kde bola hlina z hlbších vrstiev pôdy vyhrabaná a rozsypaná na povrch.Humínové kyseliny, ktoré do takejto pôdy dodáva hnojivo Rosahumus, majú prevzdušňovací účinok – voda a vzduch sa dostanú hlbšie a rastliny získajú priestor pre rozvoj.
