Ako každý rok, aj v tomto čase médiá zverejňujú hrozivé varovania pred Sosnowského „smrteľným“ borščom.Je to len fantázia redaktorov, ktorí v uhorkovej sezóne potrebujú honosné titulky, alebo existuje hrozba v podobe tejto pôsobivej rastliny?
V skutočnosti existujú dve rastliny: Sosnowského boršč a Mantegazziho boršč. Vo všeobecnosti dosahujú výšku asi 3 m, ale môžu dorásť až do 5 mObrovské listové rozety majú veľkosť asi 1,5 m². Ručne hrubé stonky sú ryhované a škvrnité fialovými škvrnami, vnútri prázdne. Biele alebo svetloružovkasté dáždnikové súkvetia majú tvar obrovských dáždnikov (najväčší - umiestnený na hlavnej stonke - až 50-70 cm v priemere) a vydávajú charakteristickú vôňu kumarínu.
Zatiaľ čo kaukazský boršč je takmer identický, veľkosťou sa výrazne líši od iných podobne vyzerajúcich rastlín. Kľúčom tu nie je ani tak ich výška, ako skôr ich masívnosť. Kvety, stonky a listy týchto druhov sú oveľa mohutnejšie ako kvety iných podobne vyzerajúcich rastlín, napr. boršč.
Kaukazský boršč, aj keď imponuje svojím majestátnym vzhľadom a púta tak pozornosť turistov a milovníkov prírody, je veľmi nebezpečný.Ide o invázne cudzie druhy, t. j. tie, ktoré do našej flóry vniesli ľudia, potom sa usadili v novej oblasti a začali sa voľne šíriť do takej miery, že vytláčajú pôvodnú vegetáciu.
Ako je to možné?Boľševník kaukazský vďačí za svoj obrovský invazívny potenciál tomu, že sa v našich krajinách „cíti“ lepšie ako vo svojej domovine. Produkujú veľa semien (v priemere desaťtisíce na jednu rastlinu), klíčia skôr ako mnohé iné rastliny (čo znamená, že rýchlo zatieňujú svojich konkurentov a berú im možnosti rastu) a majú vyššie priemerná vitalita.
Boršč: Sosnowski a obri boli privezení do Poľska z Kaukazu. Prvou mala byť kŕmna základňa pre dobytok chovaný v štátnych farmách. Experiment sa však skončil neúspechom. Zvieratá sa zdráhali jesť siláž pripravenú z boršču a medzitým sa odhalili toxické vlastnosti tohto druhu.
V dôsledku toho sa upustilo od pestovania, ale rastliny neboli úplne zničené. Boršč sa rozptýlil v blízkosti polí a začal divokú expanziu.K rozšíreniu druhu prispeli aj včelári.Táto rastlina sa ukázala ako veľmi medonosná a našla si amatérov medzi remeselnými producentmi medu.
Podľa Laboratória aplikovanej ekológie rastlín na WSEiZ nie je v Poľsku žiadne vojvodstvo bez invázií kaukazského boľševníka. Z výskumu realizovaného v rokoch 2012-2013 vyplýva, že s týmto problémom zápasí každá piata obec.Tieto rastliny sa najčastejšie vyskytujú v pustatinách, obklopených ornými poľami, cestami, tokmi a vodnými nádržami.
Čoraz častejšie ich možno nájsť aj v mestách (vrátane Varšavy, Krakova). Odkiaľ pochádzajú?Možno sa niekto očarený vzhľadom rastliny rozhodol zasiať ju vo svojej záhradeMožno si do svojej jesennej kytice priniesol súkvetie so semenami a tie, ktoré sa cestou stratili, zasadil do novej miesto. Možno boli dodané so zemou na stavbu domu.
Alebo možno mesto, ktoré rozširuje svoje územie, anektuje priľahlé oblasti, ktoré sa kedysi používali na pestovanie boršču.Spôsobov rozšírenia týchto druhov je mnoho, a tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že sa s nimi časom stretneme v blízkosti nášho bydliska, práce či oddychu.
Najlepšie je vyhýbať sa kontaktu s kaukazským borščom – nielen sa ich nedotýkať, ale ani netráviť čas v ich prostredí (v horúcich letných dňoch sa nám môže šťava z boršču odparovať a usadzovať sa na koži, aj keď nemajú priamy kontakt s touto rastlinou).Ak sa však dotkneme listov, stoniek alebo kvetov, musíme pokožku umyť mydlom a niekoľko nasledujúcich dní ju chrániť pred slnečným žiarením.
Ak sa nám však na tele objavia pľuzgiere alebo spozorujeme iné rušivé príznaky, čo najskôr navštívte lekára a informujte ho o kontakte s nebezpečným borščom
Okrem negatívneho vplyvu na prirodzenú flóru predstavuje boľševník kaukazský aj hrozbu pre zdravie (a niekedy aj život) ľudí a zvierat.Miazga týchto rastlín obsahuje toxické látky (furokumaríny), ktoré primárne znižujú odolnosť pokožky voči UV žiareniu.
To je dôvod, prečo, ak sme boli v kontakte s borščovým džúsom počas slnečného letného dňa, aj o 1-2 dni neskôr, môže sa na našej pokožke objaviť začervenanie a pľuzgiere. Tieto látky môžu tiež spôsobiť silné podráždenie dýchacieho systému a niekedy až anafylaktický šok. Navyše furokumaríny sú čoraz viac uznávané ako karcinogénne zlúčeniny.