Bohatstvo bylín je obrovské. Odhaduje sa, že na svete rastie asi 40 tisíc ľudí. druhov, z ktorých asi 2 000 je uvedených v liekopisoch (zoznamy liekov a účinných látok) rôznych krajín.
V marci už môžeme zbierať púčiky borovice.Zároveň, hneď ako pôda vyschne, začneme zbierať korienky a podzemky: púpavu, lopúch, silicu husiu, žihľavu, gaučovku, kalamus.Korene musia byť zdravé, nestmavnuté, nehnijúce, bez červíkov a bez vzdušných úlomkov, dobre opláchnuté a vysušené.
Apríl a máj je vhodný čas na zber kôry, napr.dub, rakytník (len so súhlasom ochrancu prírody), vŕba alebo pagaštan. Nie sú kôrou z kmeňa, ale z vetvičiek, najlepšie 2-3 ročných. Ošetrenie vykonávame odrezkami, nikdy nie z rastúcich rastlín.Narezané vetvičky narežte naprieč každých 20-30 cm, potom rolku pozdĺžne vyberte a podkopteNazbieraná kôra by mala byť vysušená na vlhkosť asi 12%.
Farebný koniec leta a začiatok jesene je čas zberu plodov: čučoriedka, jarabina, ruža, baza, hloh (niekedy sa zamieňa s ružou, ale líši sa od nej tým, že je menšia a viac valcovité), brusnice.Nezabúdajme na celý rad ovocia, vrátane malín, arónie, čiernych ríbezlí, dule atď.Na jeseň, keď prichádza koniec vegetácie, zbierať korene , ktoré neboli zozbierané na jar .
V máji a júni žihľava, púpava zelená (kvety nesmú počas sušenia krepovatieť, preto zbierajte rastliny v počiatočnom štádiu kvitnutia alebo po odkvitnutí), striebro, podbeľ a listy brezy, tymiánová bylina, praslička roľná, repka, ľubovník bodkovaný, rebríček. Kvety hlohu (zbierame s prichytenými listami), bazy čiernej, jarabiny, pagaštanu (zbierajú sa a sušia v celých súkvetiach a šúchajú), biele svetlo, nevädza (najčastejšie sa získava vo forme okvetných lístkov) v tomto období kvitnú aj lipové kvety (s ligotavou palicou), kvety slezu čierneho, nechtíka.
Bylinky, listy a niektoré kvety v prirodzených podmienkach pomerne dobre schnú pri zachovaní všetkých potrebných požiadaviek.Korene, plody a kvety s hustými dužinatými kalichmi (slez, nechtík) môžu byť vystavené plesniam, preto ich sušíme v sušiarňach.
Sušená surovina by mala mať čerstvú arómu (žiadny cudzí zápach, napr. pleseň - čo sa stáva pri príliš pomalom sušení, slabom vetraní alebo skladovaní vo vlhku)
a farbou čo najbližšie k prírodnej (bylinky, listy a kvety nesmú byť vyblednuté - čo je vidieť pri sušení na slnku - a nestmavnúť - napr. vlhkosťou).
Skutočné poznatky o zbere bylín sa získavajú skúsenosťamiJe potrebné si uvedomiť, že prinesená surovina je východiskovou surovinou na výrobu liekov, potravinárskych výrobkov či kozmetiky a muštu spĺňať určité požiadavky.Táto zručnosť sa často vypláca v dlhodobej, neustálej spolupráci, ktorá niekedy prechádza z generácie na generáciu.
Dnes sú účinky bylín s farmakologickým významom komplexne zdokumentované a postavenie mnohých z nich bolo povýšené na liečivý prípravok, fungujúci na rovnakej úrovni a založený na rovnakom predpisy ako najmodernejšie farmaceutické produkty.
Základom je dobre zozbieraná a pripravená surovina, v súlade s predpismi EU GACP (Good Growing and Harvesting Practice), ktoré sú platné v každej fáze získavania suroviny – od zberateľa a pestovateľa. Čo teda musí zberateľ bylín vedieť z tzv prirodzený stav?