Zimný rez je dobrý plán na začiatok sezóny. Prvý rez stromov a kríkov je možné vykonať v januári za predpokladu, že si vyberiete suchý, slnečný a teplý deň (teplota by mala byť nad 0 °C). Zrezávaním výhonkov odhalíme vnútorné pletivá rastlín. Ak mrzne, začnú odumierať nielen na povrchu rany, ale aj v hĺbke, a keď sa oteplí, začnú sa rozkladať a poskytujú tak živnú pôdu pre baktérie a spóry húb.
Dôvod, prečo režeme takto skoro v roku, je ten, že miazga v rastlinných pletivách prúdi pomalšie ako na jar, takže z rezných rán nevyteká.Takéto miesta je ťažké úplne chrániť pred infekciou a strata vody a rozpustených zložiek v nich navyše oslabuje rastlinu.
Na kozmetické ošetrenia potrebujete odolné nástroje, ktoré vám dokonca pomôžu pri práci! Mnohé z nich sme otestovali na stránke My Beautiful Garden - počas letného rezu viniča alebo iných záhradných prác - odporúčame!
Ako rezať stromy citlivé na mráz?
Tajomstvom správnej tvorby ovocných stromov citlivých na mráz (napr. slivky, broskyne, marhule) je dátum jej začatia. S jarným rezom sa odporúča začať najskôr v apríli, keď výrazne klesá riziko mrazov. Technika rezu závisí od druhu a odrody, ale možno úspešne použiť univerzálne pravidlá pre tvorbu ovocných stromov. Letný rez závisí od dátumu plodenia.
- hovorí Dr. Eng. Tomasz Mróz
Strihanie kríkov
Shining cut
" Základnou starostlivosťou počas zimného rezu je röntgenové vyšetrenie kríkov. Spočíva v odstránení všetkých nepotrebných výhonkov, ktoré príliš zahusťujú korunu, rastú vo vnútri a do vnútra kríka prenikajú príliš málo svetla. Výsledkom je, že listy sú zbavené výhonkov, stred koruny lysí a ker stráca v krátkom čase pekný vzhľad. Preexponovanie podlieha okrem iného čučoriedka, skalník, jazmín, kríky, lieska, mochna, dule a žilnatina. "
Sanitárne rezanie
V tomto ročnom období by sme u všetkých druhov mali vykonávať aj tzv sanitárne rezanie. To sa dosiahne odstránením všetkých zlomených, odkôrnených, zdeformovaných a krížiacich sa výhonkov, ktoré sa vo vetre nadmerne o seba trú a poškodzujú kôru.
Zimný rez je potrebný aj vtedy, ak chceme stimulovať kvitnúce kríky, ktoré kvitnú v lete a začiatkom jesene, t. j. vytvárajú puky na tohtoročných prírastkoch (napr.žilnatina, kríky, tawuły, Hookerova mladina, kríkové hortenzie, veľkokveté ruže). Za týmto účelom odstráňte najstaršie, 4-5-ročné výhonky a zvyšok skráťte. Na jar sa objavia nové vetvičky, ktoré sa potom pokryjú kvetnými pukmi.
Omladzujúci strih
" Stáva sa, že kríky nestriháme aj niekoľko rokov. V takejto situácii je možné staré a silne rozvetvené exempláre obnoviť omladzovacím rezom, najlepšie je však toto ošetrenie rozložiť na dva roky. Prvýkrát odstránime polovicu starých výhonkov a ďalší rok - zvyšok. Robíme to vo výške asi 30 cm nad zemou. Pravidelne strihajte mladé vetvičky, najlepšie každý rok. "
Všetky tieto druhy rezov sa používajú pre okrasné aj ovocné druhy. Jediný rozdiel je vo frekvencii ošetrení. Každý rok kontrolujeme ovocné kríky a stimulujeme ich k hojnejšiemu plodeniu. Okrasné kry vyžadujú každý rok iba sanitárny rez a každé 2-3 roky ich kontrolujeme, čím ich zároveň stimulujeme k bohatšiemu kvitnutiu.Čo sa týka zmladzovania, niektoré druhy (napr. púčik Dávidov, drieň a biele vŕby) treba každý rok radikálne zrezať, inak zle kvitnú.
Rastliny, ktoré v zime nestriháme
Nie všetky stromy a kríky je možné v tomto ročnom období orezávať. Niektorí sa prebúdzajú veľmi skoro a šťavy začnú živšie cirkulovať až začiatkom februára. Medzi tieto rastliny patria brezy, hraby, physalis, strukoviny, gaštany, javory, orechy a brest, ktoré je najlepšie strihať koncom leta, keď končí vegetačné obdobie.
Niektoré ovocné stromy, ako sú čerešne a čerešne, sú veľmi náchylné na choroby, preto sa v lete po zbere orezávajú, pretože v zime je ľahšie infikovať rany po orezaní.
Pokiaľ ide o kríky, druhy kvitnúce skoro na jar (napr. zlatica, mandľa, skorá jar) strihajte až po odkvitnutí. Ak to urobíme v zime, odstránime kvetné puky, ktoré sa vytvorili minulú jeseň a kríky nebudú kvitnúť vôbec alebo bude kvetov veľmi málo.
Rastliny, ktoré nemajú rady strihanie
Ide najmä o ihličnany (okrem tisu a kanadskej borovice) a ich konáre by sme nemali bez potreby odstraňovať, pokiaľ netvoria živý plot alebo nevedieme rastlinu, ktorá jej dáva sofistikovanú formu. Spomedzi listnatých kríkov neznášajú strih zle: azalky a rododendrony, kalina, sýrske ketmie, magnólie, hamamel, podoľa polycha, sumaki ocot, vavrín a zlatá tráva
Niekoľko praktických rád
Hrubšie konáre a vetvy stromov by mali byť rezané pílou tesne za prstencom, t. j. zhrubnutím na spodnej časti kmeňa. Najprv ich narežte asi 20 cm za prstencom, zospodu o polovicu hrubšie. Ak by sme začali konár odrezávať zhora, mohol by sa vlastnou váhou odlomiť a spôsobiť odtrhnutie chlopne kôry alebo poškodenie kmeňa. Potom konárik zhora ostriháme, ale trochu ďalej. Až potom zarovnáme pahýľ hneď za snubný prsteň.
Po orezaní sa povrch rany vyhladí ostrým nožom a natrie ochrannými masťami alebo tzv.umelá kôra. Tieto prostriedky po vysušení vytvoria tenký film, cez ktorý preniká vodná para a vzduch a zároveň sa zadržia spóry húb. Vďaka tomu sa rana hojí rýchlejšie. Môžeme použiť aj obyčajnú bielu emulznú farbu s prídavkom fungicídu, napr.Topsinu.
