Rebarbora záhradná(Rheum rhaponticum), tiež známy ako záhradníctvo, je jedným z viac ako 20 druhov patriacich do čeľade kríčkovitých a najbežnejším v pôvodnom pestovaní. Kedysi sa horlivo pestoval na parcelách, v posledných rokoch sa však naň trochu zabudlo. Možno preto, že sa zbiera a konzumuje veľmi krátko na jar. Napriek tomu stojí za to sa o ňu opäť zaujímať a zlákať na jej pestovanie, pretože rebarborový koláč či rebarborový kompót majú naozaj jedinečnú a jedinečnú chuť, známu najmä z detstva. Okrem toho je záhradná rebarbora nenáročná rastlina, ideálna na pestovanie na pozemku.
Záhradná rebarbora
Rebarbora záhradnáje trvalka. Pred výsadbou by ste si mali dobre zvážiť, aké miesto si vyberiete, pretože na jednom mieste môže rebarbora rásť až 15 rokov. Musíme tiež vziať do úvahy cieľové veľkosti rastlín, pretože sú dosť významné (dospelý exemplár rebarbory môže v záhrade dosiahnuť priemer až 1 m a výšku asi 1,5 m), hoci sa môžu mierne líšiť v závislosti od
Poloha pestovania rebarbory by mala byť slnečná (rebarbora prináša lepšie úrody), ale rastlina znáša aj tieň. Rebarbora tiež nemá žiadne špecifické teplotné nároky a je mrazuvzdorná. Prvé listyskorých odrôd rebarbory sa začínajú vyvíjať veľmi skoro na jar, hneď po odznení mrazov. Navyše po začiatku vegetácie znesie bez ujmy aj krátkodobé poklesy teplôt niekoľko stupňov pod 0 °C.
Rebarbora záhradnáje však rastlina citlivá na nedostatok vlahy, preto by sa nemala vysádzať do ľahko suchých pôd a počas sucha ju treba pravidelne polievať. jar. Okrem toho sa oplatí zamulčovať pôdu okolo trsov, pretože to pomôže udržať primeranú vlhkosť a obmedzí rozvoj buriny. V prípade rebarbory je to obzvlášť dôležité ošetrenie, pretože sa neodporúča používať chemické opatrenia na ničenie buriny pred zberom stopiek.
rebarbora kvôli svojmu dlhému koreňovému systému nemá rada vlhké pôdy , kde môže hniť a ochorieť. Najlepšia pôda na jej pestovanie je vlhká a úrodná, hlboko obrábaná, zásadité až mierne kyslé pôdy. Malo by sa pamätať na to, že v pôde s pH pod 6,0 sa oplatí pôdu vápniť, inak sa v stopkách môže hromadiť veľké množstvo škodlivých látok (napr. kyseliny šťaveľové).
Záhradná rebarbora
Úroda rebarbory trvá do konca júna. Hoci rastlina naďalej rastie, v lete sa v stopkách začne hromadiť oveľa viac škodlivého šťavelanu ako na jar.Oxaláty vyplavujú vápnik a môžu sa hromadiť ako šťavelan vápenatý v obličkách, čo spôsobuje obličkové kamene. Mladá rebarbora má tiež oxaláty, ale vo veľmi malom množstve. Výhodu majú potom ďalšie zlúčeniny ako železo, horčík, fosfor a vitamíny B, E a C. Za kyslastú chuť rebarbory je zodpovedný vysoký obsah organických kyselín, akými sú kyselina jablková, octová či šťaveľová.
Rebarbora záhradnása dá v kuchyni využiť na rôzne spôsoby. Je vhodný na okysľovanie ovocných štiav a džemov, je skvelým doplnkom do koláčov a sladkého pečiva, ale hlavne sa konzumuje vo forme kompótu.
Stopky rebarbory
Ako vyrobiť rebarborový kompótNa prípravu rebarborového kompótu použite cca 1,5 l vody a cca 5 polievkových lyžíc cukru. Množstvo cukru však závisí od našej chuti a môžeme pridať viac alebo menej, podľa toho, či máme radšej sladší alebo suchší kompót.Odstráňte listy zo stopiek a umyte ich pod teplou vodou. Potom nakrájame na malé kúsky, vložíme do hrnca, zalejeme vodou a cukrom podľa chuti a potom povaríme. Ak sa chvosty rozpadnú, kompót je hotový, zvyčajne asi po 20 minútach varenia na miernom ohni. Na okorenenie chuti kompótu môžete do sladkých jedál pridať lístoček mäty alebo obľúbené korenie, napríklad škoricu alebo klinčeky.
Rebarbora sa rozmnožuje dvoma spôsobmi:zo semien a delením zrelého kapra. Prvá metóda však nie je populárna, pretože je dosť problematická a okrem toho si dcérske rastliny často nezachovávajú vlastnosti materskej rastliny. Oveľa bezpečnejší a pohodlnejší spôsob rozmnožovania je pretodelenie rebarbora kapraOšetrenie sa vykonáva skoro na jar alebo na jeseň s prihliadnutím na klímu v danej oblasti. Ak sú prevládajúce zimy mrazivé a silné, potom je na rozmnožovanie rebarbory vhodnejší jar (vtedy ošetrenie vykonávame čo najskôr, najlepšie v marci), inak je lepšie zvoliť jesenný termín (september - október).Výsadba rebarbory na jeseň podporuje zakorenenie rastlín na jeseň, čo spôsobuje skorý začiatok vegetácie v nasledujúcom roku.
Ak chcete pripraviť novéodrezky rebarbory , vyberte pne zo zeme a rozrežte ich. Na tento účel môžete použiť rýľ, nôž alebo záhradnícke nožnice. Výsledná sadenica by mala mať niekoľko koreňov a aspoň jeden listový púčik. Sadenice je lepšie pripraviť deň vopred, pretože miesta, kde by sa mali robiť rezy, by mali byť v čase výsadby suché. Sadíme ich do zeme, kým púčik nebude mať asi 5 cm. pod zemou. Aj keď je rebarbora mrazuvzdorná, mladé rastlinky je dobré prvé 2-3 roky prikryť, pretože nízke teploty ich môžu poškodiť
V dôsledku vymiznutia pestovania rebarbory v záhradných osadáchmôže byť získanie rastlín vyššie uvedených odrôd na rozmnožovanie z kapra problematické. Potom zostáva zachrániť kultiváciou semien.Semená rebarbory vysievame na jar do žliabkov vzdialených 30 cm od seba do hĺbky asi 2,5 cm.Sadenice sa natrvalo presádzajú na jeseň alebo na jar nasledujúceho roka. Pri presádzaní robíme selekciu, pretože rastliny zo semien nie sú jednotné. Zber bude možný od 2. alebo 3. roku pestovania.
Stopky rebarbory môžu byť v závislosti od odrody červené, ružové alebo zelené. Chutnejšie sú však tie s intenzívnejšou farbou. Spomedziodrôd rebarbory pestovaných v Poľsku stojí za zmienku:
Záhradná rebarbora , podobne ako mnohé plodiny, môže ochorieť a napadnúť ju škodcovia. Najčastejším ochorením je v jeho prípadehniloba stopiek a rebarboraPríčinou ochorenia môžu byť plesne aj baktérie, ktoré sa do rastliny dostanú mechanickým poškodením. Rebarbora môže napadnúť aj hubové choroby, ako je múčnatka, hrdza alebo škvrnitosť listov. Najčastejším škodcom na rastline je chrobák zvaný kaldunica. Akékoľvek ochranné opatrenia pre rebarboru by sa však mali uplatňovať po dokončení zberu listov.
Katarzyna Józefowicz