Zelené škárymožno vytvoriť vyplnením medzier medzi dlažobnými kockami úrodnou pôdou, výsledkom čoho jemach medzi dlažobnými kockami( na tienistých miestach ) alebotráva medzi dlažobnými kockami(na slnku). S akými rastlinami môžeme ešte počítať? Oplatí sa zasiať tieto miesta? Aké veľké by mali byť medzery medzi dlažobnými kockami? Pozrite siako položiť dlažobné kocky na vytvorenie prirodzených zelených škár
Zelené škáry, t.j. mach alebo tráva medzi dlažobnými kockami
Najjednoduchší spôsobako kombinovať dlažobné kocky so zeleňousú prelamované prvky. To je fantastické, ale niekedy to nemusí stačiť. Už len preto, že ponuka prelamovaných kociek je rozhodne štíhlejšia ako tradičné kocky či terasové dlaždice. Stáva sa aj to, že do záhrady jednoducho nechceme zaviesť iný materiál, ktorý nezodpovedá celkovému estetickému konceptu. Dôvodov môže byť veľa, ale všetky sa dajú zhrnúť do jednej otázky – ako vniesť zeleň do dláždeného povrchu bez použitia prelamovaných výrobkov?
V tomto prípade sa javí ako najlepšie riešeniezelené škárySkvelým riešením je urobiť medzi kameňmi pri dlažbe trochu širšie medzery a potom ich vyplniť špárovacia hmota, ktorej úlohu bude plniť humus alebo kompost zmiešaný s pieskom. Šírka takéhoto zeleného spoja by mala byť zvolená v závislosti od veľkosti povrchových prvkov.1 cm široké škáry sú optimálne pre typické dlažobné kocky, 2-3 cm pre väčšie prvky a terasové dlaždice.
Môžete použiť aj oveľa širšie škáry (pričom priestory porovnateľné so šírkou kocky možno ešte nazvať škárou), v tomto prípade však stojí za zváženie upevnenie každého prvku samostatne na cementový podklad. Čím väčšie sú však medzery medzi chodníkovými prvkami, tým menej pohodlné bude používanie takejto cesty v záhrade. To, čo je najprijateľnejšie pri pokojnej prechádzke po záhrade, sa môže pri každodenných prechádzkach od dverí k bráne ukázať ako dráždivéOplatí sa teda najprv dobre premyslieť, ako intenzívne a ako budú jednotlivé prístupy použité a radšej sa nerozhodnúť pre celoplošne príliš prelamované prvky, ktoré budú intenzívne využívané. Treba tiež pamätať na to, že použitím takýchto riešení výrazne zvyšujeme vsakovanie dažďovej vody do vrstiev štrku a základov.Preto je veľmi dôležité použiť geotextíliu, ktorá zabráni vymývaniu kameniva spod kocky a s tým súvisiacemu poškodeniu povrchu. Zvyšné prvky konštrukcie chodníka zostávajú ako pri tradičných cestách. Začneme teda orezávaním, potom vhodnou hrúbkou základu, geotextíliou a pieskovým podložím. Na príjazdových cestách a plochách vystavených väčšej záťaži sa však takýmto riešeniam radšej vyhnite. V týchto prípadoch však bude prelamovaná dlažba nenahraditeľná
Chodník so zelenými škárami - najjednoduchší spôsob, ako zaviesť zeleň do spevneného povrchu. Tradične začíname orezávaním (1), potom položíme obrubník (2), vytvoríme základ (3), položíme geotextíliu (4) a pieskovú podložku (5). Okrem toho sú dlažobné kocky usporiadané s trojcentimetrovými medzerami, napríklad Santorini (6). Škáry vyplnené humusom začínajú pomaly zelenať, čím vzniká výborný efekt (7-9).
Keď vyplníme priestory medzi dlažobnými kockami úrodnou pôdou, ostáva otázkačím vyplniť zelené škáry ? Najjednoduchšia odpoveď je: nič. Počkajme. Spoje sa veľmi rýchlo zazelenajú. Budú klíčiť semená a spóry, ktoré priniesol vietor. Je to dobré riešenie, pri ktorom si môžeme byť istí, že v našej dlažbe sa usadia tie najodolnejšie rastliny. S čím môžeme počítať? Čo ak chodník vedie cez zatienenú oblasť? Medzi dlažobnými kockami sa objavímachna čele s najodolnejšou a veľmi atraktívnou cievkou na meranie vlhkosti. Na slnečných miestach s tým nemôžeme rátať, no medzi dlažobnými kockami sa s najväčšou pravdepodobnosťou objavítráva , ale aj goby rastliny alebo (obzvlášť žiaduce) sedmokrásky.
Druhá verzia jesiatie zelených škár svojpomocneTo vám dá plnú kontrolu nad ich konečným vzhľadom.Najčastejšie sa v tomto prípade používajú rôzne druhy trávy (treba si vybrať tie, ktoré znesú šliapanie). Alternatívou je rolovací trávnik. Navinutá tráva by mala byť narezaná na úzke pásy a starostlivo prispôsobená priestoru medzi prvkami chodníka. V tomto prípade však treba pamätať na starostlivú starostlivosť, ktorá umožní dobré zakorenenie v nie príliš veľkých priestoroch.
Niektoré prvky cesty nahradené trávou. Takto vytvorené priestory je možné spracovať ako akési malé črepníky a osadiť ich rôznymi rastlinami. Môže sa množstvo zelených plôch zvýšiť, keď sa cesta vzdiali od domu? takto získame efekt, ako sa dlažobné kocky pomaly strácajú v tráve. Vrstvy a postupnosť konštrukcie sa nelíšia od tradičnej dlažby (1), ale stojí za to spomenúť si na geotextíliu (2). Na obrázku je dlažobná kocka Kreta (3). Lichobežníkové prvky sa navzájom dokonale zaklinujú.Niektoré miesta sú ponechané voľné (4), potom vyplnené humusom a zasiate alebo vysadené rastlinami (5-6).
Zelené špáryje jedno riešenie. Nie je však jediný. Vynikajúci efekt môže mať aj odstránenie niektorých povrchových prvkov a ich nahradenie trávou. Hodia sa na tento účel najmä neobdĺžnikové kocky? ako sú napríklad Kréta a Piazza vyrábané spoločnosťou Buszrem. Lichobežníkový tvar prvkov zabezpečí ich lepšie zaklinenie, takže výmena niektorých za zelenú oslabí celú plochu v oveľa menšej miere. Je to dôležité najmä vtedy, ak chceme takto spestriť príjazdové cesty alebo iné povrchy vystavené vysokej záťaži. V prípade chodníkov na tom až tak nezáleží
Skupina rastlín, ktoré môžu rásť v takto usporiadanýchzelených chodníkochje veľmi veľká a nie je možné vymenovať všetky z nich. Stojí však za to zoznámiť sa s obzvlášť atraktívnymi možnosťami.Okrem zjavne impozantnej trávy to môže byť napríklad krásne kvitnúca a veľmi odolná proti zošliapaniu a poveternostným vplyvom, akútna rozchodnica, ktorá dobre rastie na slnečných miestach a rovnako dobre znáša aj zošliapnutie. V podobných podmienkach sa dobre darí aj lomikáme či vždyzeleným a krásne kvitnúcim floxom. Veľmi atraktívna voňavá fialka (tiež veľmi odolná voči kontaktu s podrážkami) je ideálna na tienisté cesty.
Verzia s najvyšším podielom zelenej, t.j. prechod z voľne usporiadaných panelov. V tomto prípade nejde o spoločnú spodnú konštrukciu, každá doska je posadená samostatne na základ z piesku stabilizovaného cementom
1. Pôvodná pôda; 2. Pieskový a cementový základ; 3. Cobblestone (v tomto prípade kocka Santorini); 4. Vhodné medzery medzi doskami zaisťujú pohodlie pri používaní; 5. Usporiadanie tanierov do troch línií zaisťuje stabilnú polohu nôh.
Môžete však zájsť ešte ďalej a urobiť priechody vo forme voľne položených platní. Aby bolo takéto riešenie pohodlné, nezabudnite ich umiestniť vo vhodných vzdialenostiach podobných dĺžke ľudského kroku. V priemere je to okolo 62? 65 cm. Usadili sme ich na päťcentimetrovú vrstvu piesku stabilizovanú cementom. Na tento účel sa výborne hodia veľké prvky, do ktorých sa ľahko zmestí celé chodidlo. Skvelá bude napríklad terasová dlažba Blues alebo Etno, ale aj všetky ostatné vhodné veľkosti. Je vhodné pripomenúť, že ak ich chceme umiestniť do jednej línie - je dobré zvoliť širšie prvky, napríklad mokrý liaty pieskovec 30x60cm. Ak použijeme štvorcovú dlažbu, z ergonomických dôvodov sa oplatí rozložiť ich striedavo tak, aby zodpovedali prirodzenému rytmu ľudských krokov. Usporiadanie takýchto tabúľ do priamej línie prinúti užívateľov priechodu kráčať ako po lane s nohami umiestnenými pred sebou? čo z dlhodobého hľadiska nie je príliš výhodné.