So začiatkom jesene sa naše lesy zaplnili amatérmi v hubárčení.Jedlé hubysú u nás vysoko cenenou ingredienciou do mnohých jedál a nájde sa množstvo gurmánov, ktorí z nich dokážu vykúzliť vynikajúce jedlá. Napriek tomu nám mnohé huby môžu spôsobiť nepríjemné prekvapenia v podobe zdravotných problémov. Na uľahčenie života zberateľov sa na mnohých miestach v krajine organizujú výstavy húb, kde majú nadšenci hubárčenia možnosť vidieť rôzne druhy zblízka a spoznaťzaujímavé jedlé aj nejedlé hubyTakáto výstava sa konala aj v Lodži v dňoch 16.-18.09.2011
Jednou z obľúbených a známych húb je hríb, nazývaný aj hríb. Bohužiaľ je ľahké si ho pomýliť s jedovatým Satanom (horká žlč).
V jednej z budov botanickej záhrady v Lodži je zobrazených viac ako 60 druhov húb, známych aj menej známych. Nebola to veľká výstava, ale organizátori chceli hlavne porovnaťjedlé hubys jedovatými hubami im podobnými a tento dôležitý cieľ sa podarilo naplniť. Sú tu zobrazené ajzaujímavé huby , ktoré si zvyčajne nevšimneme, pretože sú vo všeobecnosti nejedlé.
Každý, kto sa chcel dozvedieť niečo viac ako len popisy pri exponátoch, mohol kontaktovať priamo na mieste prítomného špecialistu a získať komplexné informácie o predmete záujmu. Veľký dôraz sa kládol na prezentovanie rozdielov medzi najväčším pôvodcom ťažkej otravy, t. j.muchotrávka(amanita phalloides) a s ňou zamieňanými jedlými druhmi: zelenkasté husi, kapustnica, hríby či lietavky.Polovica prípadov otravy touto hubou je smrteľná, okrem iného preto, že prvé príznaky sa objavia až dva-tri dni po konzumáciiSmradok obsahuje niekoľko extrémne silných toxínov, napr. sušenie alebo varenie. Spomeniem, že hlavným znakom, ktorý odlišuje túto jedovatú hubu od jedlej, je skutočnosť, že iba ona má stonku zapustenú v hľuze obklopenej vyčnievajúcou vagínou. Navyše, na rozdiel od šarkana, nemá na klobúku bodky a na rozdiel od húb má vždy biele žiabre (v hubách rýchlo hnednú) a po rozrezaní nestmavne. Všetky tieto znaky sú však viditeľné skôr na starších exemplároch, takže najjednoduchší spôsob, ako si tieto huby pomýliť, je zbierať celkom mladé plodnice.
Ako sa ukazuje,jedovatá alebo nejedlá huba , nemusí byť vždy horká, ako napr. satan (hríb - Tylopilus felleus) zamieňaný s hríbom (hríb - Boletus edulis).Jedna z najnebezpečnejších húb, spomínaná smradľavá, je jednoducho chutná, no amatéra môže stáť život.
Existuje aj kontroverznáolszówka(valcovaný krowiak - Paxillus involutus). Niektorí ľudia považujú túto hubu po dlhom varení za jedlú. Nedávne štúdie však dokazujú, že ide o skrytého vraha. Má toxíny, ktoré sa hromadia v ľudskom tele a aj po niekoľkých rokoch môžu spôsobiť vážne poškodenie napríklad obličiek a často viesť k smrti
Na výstave bolo tiež veľa odrôdholuby a husi, z ktorých iba časť je jedlá. Bola to príležitosť pozrieť si ich zblízka a porovnať ich medzi sebou. Hoci sa hubárčenie ešte len začínalo, na výstave bol aj krásny exemplár hubárskeho snahríbNa zelenom machu to vyzeralo skvele. Bolo tiež ľahké ho porovnať s horcom (Satan) ležiacim v blízkosti (Lycoperdon perlatum).Je to chutná huba a v našich lesoch je pomerne početná. Mladé exempláre, na priereze ešte biele, sa dajú jesť. Pýchavku si ľahko pomýlite s nejedlou hrubou kožou, no po rozrezaní je rozdiel hneď viditeľný. Vrania koža je vo vnútri tmavá.
Jednou z obľúbených a známych húb je hríb, nazývaný aj hríb. Bohužiaľ je ľahké si ho pomýliť s jedovatým Satanom (horká žlč).
Na výstave boli ajmuchotrávky jedlénapríklad muchotrávka slečinka (Amanita vaginata) a nie veľmi obľúbená jedlá huba pavúk (Coprinus comatus). Konzumovať sa však môžu len mladé exempláre, pretože huba sa po dozretí rýchlo zmení na čiernu hmotu. Malo by sa pamätať na to, že zároveň nesmiete piť alkohol, pretože zlúčeniny obsiahnuté v hube bránia jej rozpadu.
Neobľúbená jedlá huba - Coprinus comatus. Na konzumáciu sú však vhodné len mladé exempláre, pretože huba sa po dozretí rýchlo premení na čiernu hmotu.
Pravdepodobne mnohí návštevníci výstavy mali prvýkrát možnosť vidieť (aj keď v sušenom stave) veľmi chutnú, no mimoriadne vzácnu hubu -smrž kužeľovitý(Morchella conica). Medzi ďalšie kuriozity výstavy patrili dve hviezdy: strapec (Geastrum sessile) a korunkatá (Geastrum coronatum) a šiška šupinatá (Strobilomyces strobilaceus). Všetky sú jedinečné a sú v Poľsku prísne chránené.
Mnohí návštevníci výstavy mali možnosť prvýkrát vidieť veľmi chutný, no mimoriadne vzácny smrž kužeľovitý (Morchella conica).
Geastrum sessile bolo ďalšou kuriozitou prezentovanou na výstave.
Návštevníkom boli poskytnuté aj mikroskopy a zväčšovače, pod ktorými ste mohli zblízka vidieť hymenofory (lamelárne, rúrkovité a labyrintové) azaujímavá hubalievikovitý - rebrovaný pohár (Cyathus stratus). Na konároch či odumretých pňoch rastie aj veľa zaujímavých húb, ako sú grimasy, kožovky, hubiak a iné. Niektoré z nich sú farebné a majú zaujímavé tvary. Z lišajníkov bola azda najkrajším zástupcom zlatá riasa (Xanthoria parietina), s krásnou zlatožltou farbou. Bol tu tiež veľmi zaujímavýdruh huby- Xylaria polymorpha. Hoci je nejedlá a nenápadná, vedci sa začali zaoberať látkami, ktoré produkuje – lektínmi. Pravdepodobne sa môžu ukázať ako veľmi užitočné pri liečbe ťažkých chorôb v počiatočných štádiách, vrátane niektorých druhov rakoviny. Tieto látky sa našli aj v hubiaku a muchotrávke červenej.
Z lišajníkov bola azda najkrajším zástupcom zlatá riasa (Xanthoria parietina), s krásnou zlatožltou farbou.
Suma sumárum, takéto výstavy sú veľmi cenným zdrojom vedomostí o hubách a určite prispievajú k zvýšeniu našej bezpečnosti pri hubárčení. Na záver by som chcel pripomenúť, aby ste boli pri zbere húb čo najopatrnejší. Aj náznak neistoty treba vysvetliť proti hube a nechať v lese. Nazbierané huby vieme bezplatne skontrolovať aj u službukonajúcich špecialistov na sanitárnych a epidemiologických staniciach. Toto malé úsilie pri poznaní obsahu košíka s hubami nám môže ušetriť veľa zdravotných problémovSúvisiace témy:
Katarzyna Józefowicz
