Výsev zeleniny priamo do zemeje najjednoduchší spôsob pestovania zeleniny zo semien. Na rozdiel od pestovania zeleniny zo sadeníc nepotrebujeme semienka vysievať do debničiek či črepníkov, nepotrebujeme skleníky, tunely či rámiky. Semená sa vysievajú okamžite na miesto určenia na záhon. Aké sú výhody a nevýhody tohto spôsobu pestovania zeleniny? Akú zeleninu možno zasiať priamo do zeme? A kedy môžete začať siať zeleninu do zeme? Prečítajte si článok a stiahnite si tabuľku skalendárom siatia zeleniny do zeme !
Výsev zeleniny do zeme
Obr. depositphotos.com
S výsevom semien zeleninypriamo do zeme možno začať v marci, keď sa vysievajú prvé semienka obyčajnej cibule, kôpru, mrkvy, petržlenu či reďkovky. Väčšinou sa však s výsevom nezačína skôr ako v druhej polovici marca, v závislosti od počasia. Všetku túto zeleninu možno zasiať aj v apríli.
V prvej polovici apríla sa vysieva hrach a fazuľa (môžete namočiť a naklíčiť), cibuľa, paštrnák a koreňový petržlen
Počas celého apríla sejeme kôpor, listový petržlen, mrkvu (skoré a stredne skoré odrody), reďkovka a reďkovka, zeleninový špenát. Druhá polovica apríla je skvelý čas nasiatiečervenú repu a scorzoneruV máji môžeme zasiať mrkvu a petržlen na jesenný zber, ako aj ďalšiu várku červenej repy. Je to tiež vynikajúci termín na pestovanie zelenej a trpasličej fazule.V druhej polovici mája sejeme uhorky, tekvice a cukety
Kto si v apríli nepripravil sadenicu šalátu alebo nezasial do zeme reďkovky a kôpor, môžezasadiť túto zeleninu priamo do zemev máji. Vysievame aj šalát, rukolu a čardu.
Pri výbere zeleniny na jednotlivé záhony sa oplatí použiť súradnicový spôsob pestovania a napríklad do riadkov striedavo vysiať cibuľu a mrkvu. Vôňa cibule odplaší najnebezpečnejších škodcov mrkvy, ako sú: mrkvový list a vošky a vzdušné éterické oleje z mrkvových listov vás určite odradia od poliať cibuľu smotanou, cibuľou a strapkami.
Stiahnite si verziu pre tlač: Kalendár výsevu zeleniny do zeme (PDF)
Kým lensiatie zeleniny do zemeneoplatí sa príliš ponáhľať, pretože koncom marca, aj keď už boli teplejšie dni, nás môže počasie prekvapiť pri mrazoch a daždi snehu treba pôdu na siatie pripraviť v dostatočnom predstihuVýber miesta pre zeleninuNa pestovanie zeleniny zvoľte slnečné miesto, kde sa pôda rýchlo zohreje. V žiadnom prípade by nemali byť v tieni stromov alebo vedľa ovocných kríkov, pretože rastliny budú potom súťažiť o svetlo, vodu a živiny z pôdy. A to nie je dobré pre zeleninu, ktorú siate.
Kopanie a hnojenie pôdy
Práce začíname prípravou pozícií podsiatie zeleniny do zemeNa to sme museli myslieť ešte pred zimou - hlavným termínom hnojenia a kopania pôdy v zeleninovej záhrade je jeseň. Potom bolo treba pôdu prekopať maštaľným hnojom alebo kompostom a nechať v tzv ostrá brázda. Počas zimy sa priaznivo premenia zložky hnojiva, odplavia sa balastné prvky a hnojivo sa dobre rozloží v pôde.Ak sme teda túto prácu robili na jeseň, teraz na jar stačí pôdu kyprieť motykou a následne urovnať hrabľami.
Ak je potrebné na jar pôdu prekopať, ihneď po vykopaní urovnajte pôdu hrabľami, aby ste znížili stratu vlhkosti. Pristupujme aj k jarinám ako k príležitosti na selekciu vzchádzajúcich burín. Ak sme na jeseň nepoužili hnojivá, tak na jar sa oplatí použiť hlavne dobre rozložiteľný kompost, ktorý obsahuje pre rastliny najľahšie stráviteľné živiny. Ak však nemáme vlastný kompost, oplatí sa použiť niektoré z kompostových prírodných hnojív na zeleninu, ktoré sú dostupné v záhradkárskych predajniach. Dobrým príkladom takéhoto hnojiva je organické hnojivo Target na zeleninu.
Alternatívne možno použiť hnoj, ale v malých množstvách. Musí byť tiež veľmi dobre distribuovaný (kompostovaný). Nesprávne používanie hnoja v tomto období môže spôsobiť viac strát ako úžitku. Viac o tejto téme nájdete v článku hnojenie rastlín na jar
Pôdu zarovnanú hrabľami nechajte niekoľko dní, aby sa usadila. Tiež je dobré ho prikryť polyetylénovou fóliou, aby sa trochu zahriala. Predtým, ako vykonámezasiatie zeleniny do zeme , pôda by sa mala zohriať na cca 7 °C.
Teplotu pôdy je možné jednoducho skontrolovať elektronickým pôdomerom. Toto praktické zariadenie tiež zobrazuje vlhkosť pôdy a meria pH pôdy. Preto pomáha pripríprave pôdy na siatiea hodnotení jej kyslosti.
Označenie záhonov
Nemôžeme zabudnúť ani naurčujúce plochu postelí , pričom medzi nimi nechávame cestičky, po ktorých sa budeme pohybovať. Aby sa zabezpečila voľnosť pohybu, cestičky medzi záhonmi by mali byť široké aspoň 40 cm. Avšak samotné záhony - nie viac ako 120 cm široké (aby ste pri pletení dosiahli stred záhona)
Dôrazne vám odporúčam, aby ste si všetko vopred zmerali a nakreslili na papier.Aby ste na jaruž usporiadali postele podľa pripraveného plánua vyhli sa opravám. Aby boli okraje postelí rovné, oplatí sa pripraviť jutovú šnúrku priviazanú jej koncami k dreveným kolíkom. Zapichnite kolíky do zeme, utiahnite šnúrku a vyznačte pozdĺž nej priamku záhonu. Táto šnúrka s kolíkmi sa vám o chvíľu bude hodiť aj na označovanie riadkov výsevu.
Na záver by som chcel dať pozor, aby záhony neboli príliš vysoké, pretože potom pôda na ich okrajoch rýchlo vyschne. Preto, hoci je to estetické a dobre zviditeľňuje plochu záhonov, vyvýšenie vyšších záhonov nebude mať pozitívny vplyv na zeleninu, ktorú pestujete.
Namáčanie a klíčenie
Pre rovnomerné a rovnomerné vzchádzaniesemená niektorých druhov zeleniny by sa mali pred výsevom namočiť alebo naklíčiť Tieto úpravy sa okrem iného používajú pred sejbou fazule a hrachu. Namáčanie znamená ponechať ich vo vode s teplotou 25 až 30 °C približne 12 až 24 hodín. Po namočení by sa napučané semená mali zľahka vysušiť, rozotrieť na pijavý papier a ihneď zasiať.
Semená možno po namočení rozložiť aj na niekoľko dní na vlhký lignín pri izbovej teplote (20 až 22 °C). Potom rýchlo vyklíčia.Naklíčené semená vysievame veľmi opatrne(aby sa nepoškodili klíčky) do vlhkej pôdy (klíčky nemôžu vyschnúť). Mali by sme pamätať aj na to, že klíčky nemôžu byť príliš veľké, pretože sa potom ľahko poškodia a celá procedúra neprinesie očakávaný efekt. Takže musíte sledovať klíčiace semená, aby ste nepremeškali ten správny moment na siatie.Dresing semiačok
Často používaným postupom bolo ajmorenie semien alebo nákup už ošetrených semienPre veľkú škodlivosť pre životné prostredie je však väčšina doteraz používaných morení osív už stiahnutá z predaja.Ak ste ošetrili semená na siatie, pamätajte, že priamy kontakt s moridlom pre vás nemusí byť prospešný a takéto semená je potrebné vždy vysievať v ochranných rukaviciach. Ošetrené semená sa nesmú namáčať ani klíčiťAk sa rozhodnete ošetriť semená sami, môžete semená namočiť na 2 minúty. v prípravkoch rastlinného pôvodu, napríklad Biosept Active. Dokonca aj nezávislí záhradníci môžu namočiť do harmančekového nálevu na 30 minút. (15 g sušeného harmančeka zalejeme vriacou vodou a necháme prikryté vychladnúť, nálev zriedime 1 litrom vody).
Najradšej mám však čadičovú múčku, ktorá je skvelá na suché morenie semien. Semená sa pred výsevom obalia v múke (môžete ich rozmiešať napr. v dóze) alebo múku jednoducho nasypte do otvorov na siatie semien. Môžete tiež zhrabať múku so zeminou, rovnako ako hnojivá.
Prírodná čadičová múka chráni semená pred patogénmia stimuluje klíčenie a rast sadeníc. Vysoký obsah oxidu kremičitého v čadičovej múke vo všeobecnosti posilňuje rastliny a robí ich odolnými voči chorobám, zatiaľ čo fosfor stimuluje vývoj koreňového systému.
Jemné semenása zasievajú do zemevýsevom alebo riadkovým výsevom
Výsevomje založené na pomerne rovnomerné rozmiestnenie semien po celej vysiatej ploche. Rozptýlené semená by mali byť pokryté tenkou vrstvou rašeliny a mierne potľapkané. Hoci je najjednoduchšia na výrobu, používa sa veľmi zriedka (niekedy na kôpor alebo reďkovku). Táto technika výsevu spôsobuje značné straty semenného materiálu a rastliny rastú nerovnomerne, čo sťažuje starostlivosť o ne.
Oveľa lepšie je zasiať malé semenáriadkový výsevSpočíva vo výseve semien do určeného riadku (v prípade príliš hustého vzchádzania je potrebné sadenice prerušiť). Na označenie riadku použijeme už spomínanú šnúru s kolíčkami. Vyznačte si riadok pozdĺž napnutej šnúry potiahnutím malej motyky, miernym zatlačením rukoväte hrablí do zeme alebo posunutím dosky mierne zapustenej do zeme.Určite nájdete ďalšie, vlastné nápady, ako kresliť riadky. Spôsob určenia riadku je potrebné správne zvoliť v závislosti od hĺbky, do ktorej budeme semená sadiť.
Pred výsevom zmiešajte najmenšie semená(napr. mrkva, petržlen) so suchým pieskom v pomere 1: 1. Uľahčí sa tak ich výsev a v riadku sa rozložia rovnomernejšie. Pri semenách s dlhšou dobou klíčenia (napr. mrkva, petržlen, cibuľa) je vhodné pridať malé množstvo (5-10%) rýchlejšie klíčiacich semien zeleniny (napr. šalát, reďkovka, žerucha). Rýchlejšie klíčiace semená označia riadky pred vyklíčením pomalšie klíčiacich semien, čo umožní skoršie vyliahnutie medziriadkov. Ďalším spôsobom, ako označiť riadky, je posypať ich pieskom hneď po zasiatí. Tento spôsob má však zmysel len na miestach chránených pred vetrom (inak piesok rýchlo odfúkne).
Väčšie semená sa môžu vysievať na škvrny.Bodové siatiezahŕňa umiestňovanie semien do radu po jednom priamo z ruky. Napríklad v prípade reďkovky sa semená umiestňujú každých 3 až 5 cm. Fazuľa, fazuľa a hrach môžu byť tiež zasiatevnorenéTo zahŕňa umiestnenie 2 až 3 semien do jamky. Potom otvory zakryjeme. Keď sa semenáčiky objavia, odstráňte slabšie, aby v každom „hniezde“ zostala jedna z najsilnejších.
Väčšina semien pozasiatí do zememusí byť pokrytá zeminou. Odporúčaná hĺbka sejby by mala byť uvedená na obale osiva. Spravidla by to malo byť 2 až 3-násobok priemeru semien. Napríklad malé semená sú umiestnené v hĺbke 1 až 3 cm. A väčšie semená - v hĺbke 3 až 6 cm.
Veľkosť semien však nie je jediným faktorom určujúcim hĺbku sejby. Treba tiež pamätať na to, že na ťažkých, veľmi kompaktných pôdach sa semená vysievajú plytko (pretože v týchto pôdach bude pre klíčiace semená ťažšie preraziť vrstvu pôdy).Na ľahkých, vysoko priepustných pôdach o niečo hlbšie, pretože vrchná vrstva týchto pôd príliš rýchlo vysychá.
Semená potrebujú na klíčenie vlhkosťNemožno ich však zalievať ihneď po výseve silným prúdom vody, pretože by sa potom mohli opláchnuť. Najlepšie je vysádzať ich do dostatočne vlhkej pôdy alebo po zasiatí zaliať veľmi jemným, vysoko rozptýleným prúdom vody (napr. z kanvy s jemným sitkom).
Pre urýchlenie vzchádzania a ochranu klíčiacich semienpred nočnými mrazmi je možné záhony pokryť rúnom alebo perforovanou fóliou. Pevne zložené rúno bude pôsobiť aj ako bariéra proti škodcom, ako sú blchy a kapustová smotana.