Moja žena Wandzia roky trpela problémami s chrbticou. Bolesť jej postupom času sťažovala normálny pohyb a fungovanie. Operácia pomohla len na 3 roky. Po tomto čase sa Wandzia začala pohybovať na invalidnom vozíku. Každý deň som jej pomáhal odísť do jej milovanej záhrady. Najprv som niesol kočík, potom manželku.
Každú voľnú chvíľu sme trávili v záhrade. Po operácii manželky zarástol burinou a vyzeral naozaj zle. Wanda mi stále hovorila, že ľutuje, že sa o neho už nemôže starať. Veď roky bola naša záhrada zretelom jej oka. Videl som, ako každým dňom Wandzia v jej očiach premárnila, rovnako ako jej kedysi krásny trávnik a kvetinové záhony premrhali.Rozhodol som sa opäť vniesť do našich životov radosť zo spojenia s prírodou.
Keď Wandzia odišla na mesačný rehabilitačný pobyt, rozhodla som sa konať. Mal som nadšenie a odhodlanie, pretože som chcel manželke vrátiť úsmev na tvári. Na zmenu som sa pripravoval celé mesiace. Čítal som záhradnícke noviny, prezeral si rady na úpravu záhrady pre invalidov. Už som mal v hlave akčný plán. Takže keď moja žena odišla, môj syn a ja sme išli do práce.
Najprv som si najal dvoch profesionálov, ktorí nám pomohli vytýčiť a upraviť cestičky v záhrade. Doteraz ich označovali len nepravidelne usporiadané kamenné platne. Invalidný vozík ich nedokázal prejsť. Vsadil som na pevné dlažobné kocky. Musela byť tiež dobre vytvrdená strojom, aby sa cestičky časom neskrivili od dažďa či snehu. Vraj najlepšia cesta je s drsným, nekĺzavým povrchom. Do hry by vstúpil betón. Bál som sa ale, že to záhradu príliš pokazí.Uprednostnil som, aby to bola pekná betónová kocka.
Na internete som čítal, že cesta pre dva vozíky by mala byť široká asi 2 metre. Predpokladal som teda, že pre jedného to bude 1 meter. Pre istotu sme však všetky trasy vyznačili do šírky cca 150 cm. Vďaka tomu bude Wandzia voľne otáčať kočík.
Kocky sme umiestnili z dverí vedúcich z domu k východovej bráne. Ruky sme vytiahli k starej kôlni, skleníku a terase. Spravili sme mierny zostup z terasy a pri východe. Vďaka tomu bude Wandzia môcť sama opustiť dom, kedykoľvek bude chcieť, a vrátiť sa doň rovnakým spôsobom.
Najviac problémov som mal so zľavami. Tak nízko predsa nemohli zostať. Wandzia by sa k nim z výšky vozíka nedostala. Na pomoc mi prišiel môj zať. Bol to on, kto vymyslel vyvinúť doslova „čo sa dá“. Takto sme nasypali zeminu do starého plastového fúrika. Práve tu vznikol môj prvý záhon s muškátmi. Dali sme do nej sadenice, ktoré potom musela dopestovať manželka.Muškáty som zasadila aj do starej vane, drevenej vane a … vlastne všade, kde sa dalo. O iných kvetoch som netušila, lebo sa v nich moc nevyznám. Bola to moja žena, ktorá v tom bola dobrá. Vedel som však, že keď sa jej nepáčia, bude si môcť aspoň sama zasadiť iné kvety. Dôležité je len to, aby mali plytký koreňový systém. Vďaka tomu ich ľahko vyberie a vloží inú.
Debničky s muškátmi som umiestnil na schody a okenný parapet. Črepníky som umiestnila vo výške asi 60 cm. Toto je optimálna výška pre osobu na invalidnom vozíku. Na výsadbu som použil aj staré kompostérové debničky. Boli asi 50 cm vysoké a 50 cm široké. To sú ideálne rozmery pre postihnutého, aby bez námahy dosiahol rukou na rastlinu. Ak je takéto vyvýšené lôžko prístupné len z jednej strany, jeho šírka by nemala presiahnuť 75 cm. Na druhej strane, ak je takáto posteľ voľne prístupná zo všetkých strán, môže mať šírku až 150 cm.Vyvýšené záhony nielen pekne vyzerajú, ale sú predovšetkým veľmi funkčné. Tiež som sa rozhodol použiť škaredý kruh betónovej studne ako zvýšený rabat.
Čítal som, že drevené stolíky na kvety sú tiež dobrý nápad. Invalidný vozík si môže pri práci na záhrade ľahko podložiť nohy. Ich optimálna výška je 70-80 cm. Takéto stoly môžu byť usporiadané pozdĺž cesty. Z takéhoto záhona by sa hrnuli kvety. Verbena, petúnie a dokonca aj begónie sú dokonalé. Ich výber, typ a farbu som nechal na manželku. Koniec koncov, toto je jej kráľovstvo.
Pozdĺž značených chodníkov som sa zbavil zle rastúcich ovocných stromov. Padajúce jablká alebo hrušky by mohli Wandu narušiť pohyb. Navyše sa na takomto hnijúcom ovocí môžete pošmyknúť.
Namiesto kompostéra či starej vane môžete použiť aj drevené palety na vyvýšené záhony alebo postaviť múrik pod záhon a obložiť ho kameňmi.Toto je môj plán na budúcu sezónu. Ukázalo sa, že záhrada bola doteraz Wandiným koníčkom. Túto sezónu sa stal oborom aj pre mňa – zanieteného kutila. Teraz každú jar budem ako prvý pracovať v našej novej záhrade. Najväčšiu spokojnosť som však mal, keď sa manželka vrátila z rehabilitácie. Najprv štvrťhodinu plakala a potom sa už len smiala a z celej sily ma objímala. Teraz viem, že môj plán dopadol na miesto.
Zbigniew Kadłuczka
